Rozprávka

Rozprávka je umelecký štýl, ktorým pôvodne oblbovali rodičia decká pred spaním.

Apokaptilistický rozbor podstaty rozprávok[upraviť]

Rozprávky pre malé deti[upraviť]

Svetlá minulosť[upraviť]

Ideálne bolo ak sa deti uspávali príbehom, pri ktorom dobro víťazilo nad zlom. Takéto niečo sa stávalo iba v rozprávkach. Tieto rozprávky vznikali vo veľmi ťažkých časoch a pomáhali náboženským hodnostárom od malička udržiavať v ľuďoch pocit, že bieda a osobné nešťastie je len krátkou predohrou na lepšie časy.

Temná súčasnosť/ budúcnosť[upraviť]

Teraz, keď je už internet, komerčné rádiá, televízia a ľudia sa dajú lepšie zorganizovať, oblbujú rozprávkami deti tieto médiá. Vyspelé prístupy a technológie umožňujú oblbovanie rozprávkami nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

Decká sú súčasnými rozprávkami smerované na tovar a biznis. V dielach s veľakrát dejovo pripomínajúcimi blúznenie nafetovaného jedinca sú navádzané na to, aby skupovali tovar, označkovaný témami rozprávok. Keď nie, tak sú ešte dokrmované počítačovými (elektronickými) hrami aby sa ich mozgy preprali do novej správnej formy. Decká zháňajú plastové hračky, žijú pseudoživoty v rôznych leveloch a pripravujú sa na závislosť na plastoch a dospeláckych brakových hračkách. Táto závislosť a jej následky ich budú prenasledovať aj v dospelosti až do totálneho mentálneho, morálneho, či materiálneho krachu.

Nemajú strach pred smrťou. Rozprávky ich učia, že zabíjať a umierať je úplne normálne, však, keď si oni dostatočne nazabíjajú z nepriateľových radov, tak si našetria životy pre ďalšie prežitie smrteľných úderov. Pre dnešnú mládež sa stáva rozprávka realitou a realita rozprávkou. Stačí ak rodičia majú na to, alebo majú zmluvu s tou správnou pôžičkárňou. Podobne zodpovedne sa decká správajú potom ako sa dostanú za volanty svojich prvých vozidiel. Ale to už nie sú decká, ale dospelí... či?

Rozprávky pre dospelých[upraviť]

Druhy rozprávok pre dospelých sú:

Súčasné rozprávky sú v odborných kruhoch nazývané vymývanie mozgov, po slovensky brainwashing. Pozerajú ich celé generačné spektrá. Ľudovia zaspávajú pri rozprávkach, v ktorých im v polovičnom vedomí niekto donekonečna omieľa, čo si majú ešte kúpiť a že na to netreba skoro žiadne peniaze, že stačí iba jeden Eurocent, či dokonca iba občiansky preukaz... t.j. kontaktné údaje pre exekútora. Už nie je jasné, čo je program, čo je realita, a čo je život.
Ďalšou skupinou rozprávkarov sú skupiny zamestnancov úžerníckych skupín, ktorí píšu umelé príbehy o tom, ako im na každom záleží. Záleží im hlavne na mocenskom systéme, ktorý ich mecenášom prisúva príjmy z daňového systému. Ich rozprávky sa volajú volebný program, ich zbraňou je rozprávať o tom, čo bežný ľudo, ovčan, chce počuť a tváriť sa prajne. Takáto politická rozprávka sa ináč nazýva aj demagógia.

Druhy Rozprávok[upraviť]

Podľa pôvodu[upraviť]

ľudova rozprávka pre decká
umelá rozprávka pre decká
vedomá lož pre dospelých a decká

Cielené rozprávky[upraviť]

Program politickej strany
Reklama
Chrípková pandémia
Ciele nehnuteľností sú na historickom minime

Systémové rozprávky[upraviť]

Dokonalosť trhového hospodárstva
Spravodlivosť deľby práce v komunistickom zriadení
Výhody pôžičiek a hypoték
Výhody investičných poistení
Rôzne tie kecy o solidarite
Sociálny štát
Ľudia si zaslúžia istoty
Vplyvy noviel zákonníka práce na zamestnanosť
Nevyhnutnosť šetrenia a uťahovania opaskov

Jurošík[upraviť]

Jurošík

Jurošík je rozprávkový seriál podľa skutočných udalostí o zbojníkovi a o dvoch zemepánoch. Všetci traja chudobným brali a bohatým dávali.

Večerníček[upraviť]

Najznámejšia televízna rozprávka. Je vysielaný na STV. Vznikol už počas 2. svetovej vojny. Vtedy mal názov Hitlerníček a rozprávku na dobrú noc dával Adolf Hitler. Okrem Slovenska ho vysielajú v Česku a v Izraeli.