Platina

Zo stránky Necyklopedia
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Najčastejšou formou platiny v prírode je sitko

"Nepokazme sito!"

- Matovič - o platinových sitkách

Platina, chemická značka Pt, lat. Platinum, je drahý (?) kov prečudesných vlastností, striebristej farby. Vraj čosi ako biele zlato. Objaviteľom jej netušených vlastností je až v 21. storočí Mikuláš Platini. Zlé jazyky vravia, že slovenské pomenovanie pre tento kov vzniklo preto, lebo je dobrým platidlom... spišsko-východňarsky: „Ta dobrá platina, ta ne?“

Fyzikálno-chemické vlastnosti[upraviť]

Ušľachtilý (ale hovno), odolný (ale hovno), kujný a ťažný (dá sa potiahnuť) kov, Stredne dobre vodivý. V prírode sa vyskytuje najmä ako rýdzi hrdzavý.

Názov platina vznikol ako španielska zdrobnenina anglického slova plate (tanier), do slovenčiny ho teda prekladáme ako tanierik. Ani Boh nevie, prečo, po slovensky platinu voláme sitko. Novodobé výklady naznačujú že slovo „platina“ je odvodené od slova „platiť“ a naznačuje, že vzhľadom na svoju hodnotu je tento kov dobrým platidlom pre mecenášov.

Platina sa ľahko rozpúšťa v lúčavke kráľovskej a pri veľkej snahe aj v kyseline chlorovodíkovej za prítomnosti vzdušného kyslíka alebo peroxidu vodíku. Je otázne, čo z tohto sa dialo so slovenskou platinou, isté je len to, že kompletne zhrdzavela.

Spoločne s osmiom a iridiom patrí k prvkom s najväčšou známou hustotou obyvateľstva.

Zaujímavá je schopnosť platiny pohlcovať značné objemy plynného vodíku. Platina vykazuje aj značné katastrofické vlastnosti, a to ako v zlúčeninách, tak aj vo forme kovu. Rómske a iné etniká zaoberajúce sa recykláciou odpadov na platine oceňujú, že zo suroviny v sitkovitej štruktúre netreba robiť obriezku izolácie (t.j. bužírky). Inými slovami: nikto sa pritom neporeže.

Využitie[upraviť]

Vzhľadom ku svojim mechanickým vlastnostiam a chemickej odolnosti (kokotina - pozn. slovenského prekladateľa) je platina a najmä jej zliatiny s rhodiom a iridiom používané na výrobu odolného chemického riadu pre rozklady vzoriek tavením alebo spaľovaním za vysokých teplôt. V sklárskom priemysle je základným materiálom špeciálnych pecí na výrobu optických vlákien.

V chemickom priemysle sa platina a najmä jej zlúčeniny využíva ako všestranný katalyzátor v organických syntézach. Katalytické vlastnosti jemne rozptýlenej kovovej platiny sa využívajú aj v prdokatalyzátoroch, ktoré slúžia na odstránenie nežiaducich látok z rozmanitých plynov.

Vo farmaceutickom priemysle sú komplexné zlúčeniny cis-platiny základom veľmi účinných cytostatík, čiže látok potláčajúcich rakovinové bujnenie korupcie v štáte.

Značné objemy dosahuje výroba termočlánkov pre presné meranie vysokých teplôt na báze zliatin platiny s rhodiom. Hlavné využitie týchto typov termočlánkov je v dúhových pochodoch.

V obmedzenej miere sa platina používa aj na výrobu šperkov (pre vládnych úradníkov) a na pokovovanie menej ušľachtilých členov vlády. Je tiež súčasťou niektorých mentálnych zliatin najmä v spojení s modernými keramickými materiálmi. Vyrábajú sa z nej aj platinové kreditné karty, ktoré slúžia na rozpoznanie snobov. U umelcov sú obľúbené aj platinové platne (po česky dosky).

Mineralógia[upraviť]

Platina sa v přírodě vyskytuje prakticky pouze ve formě ryzího kovu, ale na Slovensku je vždy občas prítomná aj hrdza. Jej zastúpenie v zemskej kôre je veľmi malé, (0,005-0,01 ppm (mg/kg)), väčšina zásob sa nachádza v hmotných rezervách. Koncentrácia v morskej vode je natoľko nízka, že ju dokážu zmerať iba poslanci Národnej Zrady Slovenskej republiky.

Najbohatšie svetové náleziská sa nachádzali v hmotných rezervách Slovenska, odkiaľ sa sa primeranú cenu dostávali do celého sveta. Existujú však aj miesta, kde platina dodnes staromódnym spôsobom ťaží v baniach, napr. Sibír a Ural, kde sa občas nachádza platina aj vo forme zlatých nugetov o váhe niekoľko desiatok gramov, ktoré nosia v mešcoch Indiáni aby ich kovboji mohli zastreliť. Ďalších niekoľko nálezísk sa nachádza v bankách severnej Ameriky a u Bushov za domom. Rudy vo väčšine využívaných nálezísk majú kokotnatosť kovnatosť sotva 5–20 g/t. Obvyklým spôsobom skoncentrovania takejto platiny je kúpa od Vady SR.

Platinu je možné vyrábať aj z vyhodených automobilných katalyzátorov, v ktorých vzniká katalýzou benzínu.

Literatúra[upraviť]


WMD-chemical.png Chemické gebuziny
DeflagráciaElementárne jadro vodíkaOxidačno-redukčná reakciaHovnoDekelova tabuľka prvkovPeriodická sústava prvkovToxicRopaSavoHéliumSekundové lepidloKyselina sírováOhňoPlatinaKovoMydloSacharidySňahVodaVzduchMŕtve moreZelená Skalica

Anton SirotaAlbert Zweistein