Mesto
![]() |
Mesto |
---|---|
![]() | |
Menšie mesto... |
Mesto je sídlo alebo zoskupenie sídiel, ktoré má viac ako 2 000 obyvateľov. Na Slovensku je oficiálnym mestom obec s počtom obyvateľov nad 5 000 obyvateľov.
Napriek tomu, alebo práve preto že na Slovensku neplatia žiadne pravidlá, sú najmenšími mestami Slovenska Dudince (1 500 obyvateľov) a Modrý Kameň (1 434 obyvateľov). Na Slovensku má pomenovanie „mesto“ spolu 138 obcí. Najväčším mestom na Slovensku je jeho hlavná dedina, ktorá sa volá Bratislava, ktorá má 428 791 obyvateľov - bez východňárov. Nedávno niekto sem telefonoval, že už iba 428 790, lebo jedného zrazila električka, no potom zase anonymný zdroj uviedol, že v dákom Pentagóne tam porodila nejaká Rómka dvojičky a nehodila ich do kontajnera, ale do „Hniezda Záchrany“.
Definície[upraviť]
Ak teda povieme, že „mestom“ je všetko, kde je viac ako 2 000 obyvateľov, tak na Zemi je asi, skoro presne, ba aj viac ako 100 000 sídiel mestského typu.
Mesto s viac ako 100 000 obyvateľmi sa nazýva veľkomesto (v niektorých krajinách sa mestám so 100 000 až 500 000 obyvateľmi hovorí mestečko). Takmer by sa dalo povedať, že by metropolou mohla byť aj Bratislava, no musia tam zostať aj tí východňári a dedina za riekou, ktorá sa volá Petržalka. Petržalka sa volá tá dedina a nie tá rieka. Rieka by sa mala podľa jedného zachovaného zápisu na objavenom kúsku textilu mala volať „Dunai“.
Bratislava chce mať všetko a tak by bola rada nazývaná aj metrolopolou. Metropolou sa nazýva mesto, ku ktorému sa naspáduje určité väčšie zázemie. Je sídlom centrálnych inštitúcií a aj orgánov. Anatómovia naznačujú, že aj telo je potom potencionálna metropola. Z hľadiska významu možno rozlíšiť:
- svetové metropoly - New York, Tokio, Londýn, Paríž, Istambul, Káhira, Bagdad
- kontinentálne metropoly - Brusel, Sao Paulo,
- štátne metropoly a národné metropoly ako je napríklad:
- Nitra - metropola Veľkomoravskej ríše (t.j. Veľkej Moravy)
- či Banská Bystrica - metropola Slovenského Národného Povstania
- nesporne sú metropolami aj metropoly východu, ako Košice a Prešov (Košice sú aj metropolou Európskej
kulturistikykultúry)
Poznámka: slovo „metropola“ nemá žiadny súvis s „metrom“ ako jednotkou dĺžky, má však vzťah s metrom ako dierou v zemi. Aj absencia metra je príčinou, že Bratislava nie je metropolou, hoci nejakí metrosexuáli v nej žijú.
Charakteristické črty miest[upraviť]
Obytné časti[upraviť]
Bežné obytné aglomerácie[upraviť]
Od obcí sa mesto líši aj koncentráciou výrobných a nevýrobných aktivít (služieb), výškovou zástavbou, hustotou ľudov na jeho rozlohe, ako aj zakomplexovanou vybavenosťou a asociálnymi vzťahmi. V mestách bývajú sídliská, kde sú aj do výšok natlačené masy ľudí. Niekedy je to tak, že čo dom (panelák) to je obsah o počte obyvateľov, ktorí bývajú v jednej bežnej dedine.
Pred bytmi obyvateľov miest sú parkoviská áut, ktoré vykrádajú zlodeji. Tieto masívne obytné aglomerácie spravidla slúžia ako ubykácie koncentračných táborov pre skupinu plebejcov, ktorí odovzdávajú svoju pracovnú silu zhromažďovateľom hmotných statkov, nazývaných súdruhovia, alebo aj kapitalisti. Poslušnosť plebsu zabezpečuje udržiavací bankový systém v centralizovanom vzťahu: bankár, dlžník, exekútor. Ak je náhodou niekto v paneláku nezadĺžený zariadi to akési hnutie správcov bytov cez tzv. „zateplenie“, respektíve modernizáciu priestorov. Modernizácia je napríklad vymeniť dvere, či okná za iné z umelej hmoty.
Poschodové sídliská sa starajú aj o personálne zabezpečenie infraštruktúry miest, ku ktorej patria pešiaci organizovaného zločinu a drogoví díleri. Tieto miesta vychovali nejedného Hip Hopera, či inú podobnú zrůdu.
Obydlia „Za vodou“[upraviť]
Vyššie spoločenské vrstvy zbohatlíkov, žijú v obytných zónach, ktoré sa od obydlí plebejcov odlišujú tým, že sa jedná o budovy pripomínajúce individuálnu bytovú výstavbu. Niektoré takéto budovy na vyššie spoločenské vrstvy iba čakajú. Bankové domy a exekútori to usilovne riešia. Vyššie spoločenské vrstvy majú svoje budovy v oddelených sekciách ulíc, ktoré majú vstupné brány. Ulice s týmito vstupnými bránami mávajú taký tuctový názov: „Súkromný pozemok! Cudzím vstup zakázaný!“, ktorý je niekedy nevkusne a nesúrodo dekorovaný piktogramami psov, pojazdných zdvíhacích zariadení, či nejakých tých kamier.
Vybavenosť miest[upraviť]
Školstvo[upraviť]
V mestách by malo byť viacej škôl ako jedna a spravidla sa v každom poriadnom meste nachádza aspom jedna stredná škola, alebo učilište. V mestách, z ktorých pochádza viacero poslancov parlamentu sú aj univerzity. V školách sú okrem otravovania času vyučovaním vykonávané aj rôzne iné záujmové činnosti: od športu, všelijakých záujmových krúžkov, či klubov, po fajčenie, chlastačky, či distribúciu omamných látok.
Kultúra[upraviť]
Mnohé mestá majú svoje kultúrne centrá: kultúrne domy, väčšie a významnejšie majú aj kiná, amfiteátre, divadlá, kostoly a hypermarkety a futbalový štadión. Kostolov by malo byť v skutočných mestách viac ako jeden a mali by byť v blízkosti tzv. Hlavného námestia. Hlavné námestie je miestom, kde sa stretávajú príchodzí z iných miest a z dedín s obsluhami reštaurácií, hotelovými recepciami, miestnymi kšeftármi a s cháskou miestnych nabubralých malomeštiakov.
Ďalej nájdeme v centrách miest niekoľko schátraných historických budov vo vlastníctve štátnej ochrany kultúrnych pamiatok a niekoľko novostavieb budov z lacných stavebných materiálov, skla a nerezu, ktorých okná sú zdobené vkusnými bielymi papiermi sa veľkým nápisom „NA PRENÁJOM“. Pod nápisom býva ešte telefónne číslo od niektorého mobilného operátora. V prvom rade po zavolaní na toto číslo zistíte poučnú vec, že voláte úplne niekde inde mimo nejakej siete...
O kultúru mladých sa v slušných mestách starajú tzv. „kluby“, ktoré sa starajú o to aby sa mládež za monotónneho rytmu zvukov, blikajúcich svetiel dostala do duševného chaosu počas ktorého už ťažko rozlíši, kedy a v akej fáze si s alkoholom, kolovým nápojom šlehla prvú dávku mäkkých či tvrdých drôg, neskôr aj tvrdého sexu.
Námestia[upraviť]
Centrum miest je v súčasnosti odlíšené kamennými dlažbami, čiernymi lucernami, niekoľkýcmi gýčmi, ktoré by mali symbolizovať mesto a fontánami. Tieto plochy slúžia ako práčky peňazí z fondov Európskej únie a iných peňažných zdrojov.
Podobne ako u bežných ľudov pod zámienkou sviatkov, ako sú tzv. Dni mesta, rôzne trhy a jarmoky s čínskymi fejkmi, ale hlavne Vianoc, je najnovšie gýčová výzdoba centier a peších zón miest násobená svetelnými motívmi, ktoré sú žiariacim vyobrazením žiariacich prasiat (ľadový medveď), parohatých psov (možno sú to aj daniele, či soby?), rôznych umelých stromov, či svietiacich gúľ, či gulísk. Počas Vianoc sú na námestiach usporadúvané chlastačky a odrbávačky na peňaženky občanov, nazývané „Vianočné trhy“.
Anglosaské názvy slovenských miest[upraviť]
Po zavedení internetu a postupnom prechode všetkých európskych krajín (vynímajúc ZSSR) na anglosaské nárečie, bola v roku 2006 vypracovaná štúdia jazykovedným ústavom Gustáva Husáka na zmenu názvov všetkých slovenských miest.
Prvotný návrh bol nazvať všetky mestá rovnako - „Chuck Norris city“ s číslovkou za názvom. To číslo by reprezentovalo počet návštev Chucka Norrisa. Tento návrh však neprešiel, keďže jeho počet návštev každého slovenského mesta je už teraz nekonečný. Po ďalších štyroch (druhočíslo) rokoch bádania, výskumu, listovania v slovníkoch a využitiu štvrtiny štátneho rozpočtu sa v Jazykovednom ústave Gustava Husáka dohodli na nasledujúcom zozname názvov všetkých doteraz evidovaných miest na slovenskom území.
Západ | Stred | Východ |
---|---|---|
|
|
|
Mestá, obce a iné diery Slovenska | ||
Banskobystrický kraj: |
Bratislavský kraj: |
![]() |
Košický kraj: |
Nitriansky kraj: | |
Prešovský kraj: |
Trenčiansky kraj: | |
Trnavský kraj: |
Žilinský kraj: | |
Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce | ||