Mäso

Mäso
mäso vo forme klobásy...
Ukryté dva krásne kusy mäsa.

"Žena je kus mäsa prirastený k piči."

- polofilozof - o sexizme

Mäso (alebo aj maso, no nie sado-maso ani maslo) je prastará chemická zlúčenina, respektíve chemická konzistencia, ktorá sa evolučne dopracovala na druh žrádla. Mäso je fetiš veľkého množstva živočíchov a bez mäsa by títo tvory a ani potvory ani existovať a pravdepodobne aj žiť nemohli.

Charakteristiky

Periodická sústava

V periodickej sústave Dekelovej sústavy prvkov sa mäso nachádza v skrytej sekcii chránenej CIA, FBI, MOSADom a SIS (údajne aj SAS a NDR). Takzvaná „Mäsová podsústava“ má špecifické členenie a veľmi zložito sa rozkladá. Na tomto rozklade napodiv nemajú podiel muchy, komáre, či iné hnilobné baktérie, ale ľudovia. Vetví sa ako rodokmeň cez stromovú štruktúru a jednotlivá poloha prvkov v tabuľke nie je stanovená podľa „molekuluvoej hmotnosti“, či iných čísel a podobných hovädín, ale (čisto a jednoducho) podľa významu na trhu, či celkom vôbec nemá žiadnu logiku.

Členenie mäsa v Dekelovej mäsovej podsústave prvkov je tak komplikované, že je až únavné ju vypisovať a ani nikoho nezaujíma. V princípe sa dá zjednodušiť a len pre informáciu zverejniť to nasledovné:

1. živočíšne mäso
   • rybacina: pstruhacina, kaprovina, zubáčovina, úhorina... sushi, fugu (pre milovníkov adrenalínu) a kaviár (pre milovníkov kávy).
     • plody mora
       • morský hmyz: článkonožce (kraby, homáre, langusty, krevety...), morské mäkkýše, slávky, morské slimáky, ustrice a iné sračkotvorné žrádla
   • hovädzina (alebo aj konina)
     • stehno (lopatka): orech, falošná sviečková, rôzne šály a iné odevy
     • trup: roštenec, pravá sviečková, rebrá, množiny, podmnožiny a iné matematické veličiny, chvost
   • bravčovina
     • stehno, lopatka (alebo aj predná noha): orech, kolienka, paprčky...
     • trup: karé, bravčová sviečková (panenka), rebrá a iné slaniny, chvost
   • divina: podobne ako mäsá hore, len sú to kusy mäsa z tvorov a iných potvor, ktoré mali právo prežiť svoj život vo voľnej prírode
   • ľudské mäso - je to ľahko dostupné mäso, ktoré má potenciál byť vždy poruke. Vzhľadom na určitú súčasnú kultúrnu blokáciu už nie je bežné aby sa tento druh mäsa u ľudov navzájom, či sebe samým konzumoval. Do ústneho otvoru sa aj dostane, no k fáze prehltnutia pritom dochádza iba veľmi zriedka. Preto môžme zovšeobecniť, že ľudské mäso v normálnom potravinovom reťazci stratilo svoj význam.
2. hmyzie mäso: slimáky, kobylkovina, tarantulovina, bežne aj hojne sa nevedomky skonzumujú aj roztoče, múčne červy, larvy molí a iné entomologické odchovy zo skladov super a hypermarketov
   • čerešňové červíky, broskyňové červíky, marhuľové červíky, slivkové červíky, hríbové červíky... - jedia ich aj vegetariáni, dokonca zaživa
   • letné cestné (tzv. cyklistické) mušky - natrafíme na ne, keď sa prepravujeme s otvorenými ústami, ľahko zabehnú, preto ich musíme zapíjať (na to slúži tá fľaša, čo je na bicykli)
   • šváby a iný domáci hmyz
3. rastlinné mäso
   • sójové mäso: je mäso/ nemäso na ojebanie mozgov vegetariánov. Vegetariáni sú skupinou ľudov, ktorí sú súčasťou marketingovej stratégie predaja a testov sójových produktov. Sójové mäso sa vyrába vyzrážaním bielkovinových substancií, ktoré sú vylúhované najčastejšie zo sóje, ale aj iných strukovín, či obilnín. Na vyzrážanie sa používajú kyseliny, či využívajú sa rôzne iné chemické procesy. Keby vegetariáni videli fázy „rastu a vzniku“ sójového mäsa, určite by sa zamysleli nad významom slova „biopotraviny“. Sójové produkty sú experimentálne potraviny, ktoré sa testujú na ľuďoch, nakoľko vzhľadom na prudký a nekontrolovaný nárast svetovej populácie je predpoklad, že ak sa politikom nepodarí vyprovokovať 3. svetovú vojnu do 20 rokov bude na svete hladomor.

Konzumácia mäsa

"Ako bezmäsité jedlá mali v tej reštaurácii na jedálnom lístku vyprážaný syr so šunkou a halušky s tvarohom a so škvarkami"

- povzdych vegetariána

Mäso väčšinou jedávajú živočíchy, teda hlavne aj mäsožravce, rôzni kanibali, všežravce, všetkožravce, obojživelníky ale aj ľudovia a je dokázané, že aj vegetariáni. Z mäsa je obľúbená rôzna svalovina. Najčastejšie je z kráv (hovadina), z prasiat (svinstvo), z rýb (rybina) a zo sliepočiek (kurňa) a zo sóje (riadna hovadina a svinstvo).

Priemyselná tvorivosť

Mäso sa pestuje v mraziarenských boxoch vo fabrikách, ktoré sa predtým volali jatky, no neskôr, keď sa zistilo, že slovo jatka je z nejakého neznámeho dôvodu sysnonysymum pre pomenovanie mužského rázporku na nohaviciach, prešlo sa pre presnejšiu formuláciu, na to, že „jatky“ sú vlastne „mäsokombinátmi“. Moderné mäsokombináty sú kreatívne štúdiá, kde dokážu hravo zo 100 kilogramov mäsa vyrobiť 200 kilogramov mäsových výrobkov a predajú ich v cene 400 kilogramov pôvodnej suroviny. A to ešte aj v akcii s minimálne 30% zľavou pre spotrebiteľa.

Živočíšne kreácie

Vzhľadom na vplyvy trhového hospodárstva sa môžme stretnúť s rôznymi trhovými odrodami mäsa ako sú: sójové mäso, geneticky modifikované mäso, steroidné produkty. V spracovaní mäsa vznikli aj niektoré umelecké smery (príklady):

• špičkoví poľskí výtvarníci pomocou kvalitných potravináskych farbív v červených tónoch dokážu z obyčajného bravčového karé vytvoriť špičkovú, ľahko spracovateľnú hovädziu sviečkovú
• rumunská tvorivá dielňa zas dala na svetový trh výrobky, kde predsízne spracovala k hovädziemu mäsu konské mäso. Vďaka tejto proaktivite sa dostali na svetový pracovný trh nové voľné pozície pre genetických inžinierov ktorí zisťujú cez gény rôznych lazaní, salámových výrobkov a podobne, či neobsahujú DNA koníkov, či kobýl..

Sójové mäso

Sójové mäso je špecifikum, ktoré je natoľko absurdné, že je až smiešne. Je náhradou mäsa pre vegánov, či vegetariánov, ktorí sú natoľko nezávislí na mäse, že im už iba to pomenovanie chýba. Pás minimálne upravených oficiálnych poznámok a faktov k „sójovému mäsu“:

• Sója sa pestuje vo forme sójových bôbov a používa sa najmä ako olejnina a nie strukovina.
• Zo sóje sa primárne produkuje sójový olej, ktorý je najpoužívanejší konzumný olej.
• Pri produkcii oleja vzniká ako odpad sójové mäso, ktoré je výdatným a lacným zdrojom proteínov. Sójové mäso sa oficiálne používa najmä na kŕmne účely.

Biznis tak chcel, že sa do tohto „mäsa“ pridávajú prísady na oklamanie ľudov, ktorí sú zásadne proti, pre ľudský druh prirodzenému, „jedeniu mäsa mŕtvych zvierat“. Iba vďaka jedeniu mäsa sa podľa vedcov údajne začal vyvíjať ľudský mozog. Od banánov by to vraj ľudom nehrozilo.

Úprava mäsa

Studená kuchyňa

Mäso sa pred konzumáciou všelijako upravuje. Môžme ho jesť od úplne surového po pripálené až prihorené. Surové mäso sa konzumuje preto aby sme sa odlišovali, ale preto, lebo je v tom trochu adrenalínu. Najznámejšími pokrmami zo surového mäsa sú:

• suši - najčastejšie kúsok ryže obalený surovou rybou. Dobrý spôsob ako dostať do tela rôznych parazitov, či nejakú mikrobiologickú háveď a tváriť sa pritom, že sme niekto.
• tatársky biftek - kôpka mletého surového hovädzieho mäsa, na ktorej vďaka ostatným ingredienciám nezbadáte, že je surové. Okrem mikrobiológie aj vajíčka pásomníc, či svalovcov (svalovci nie sú siláci) sú voči ingredienciám odolné a tak aj konzumácia bifteku môže byť nezabudnuteľnou udalosťou.
• steaky - dakedy dávno ich tiež volali „biftekmi“, sú to vlastne surové, väčšinou ničím obaľované rezne v poradí: rare, medium rare, medium, medium well... čím je ich názov ďalej tým sú dlhšie tepelne upravované a teda aj menej krvi z nich kvapká... gurmánsky zážitok so steakmi môže mať podobné dozvuky ako pri tatárskom bifteku.
• klobásy (a iné podobné šúle) - sú tiež mäsové výrobky studenej kuchyne, ktoré sú zabezpečené proti hnilobe údením. V regulérnych prípadoch sa melie do nich aj mäso a iný mäsový odpad. Údenie pomáha proti hnilobe, svalovci, a iní paraziti sa údením zabiť nedajú, takže ako hovorí klasik: „ona si to potom riť nakoniec vytriedi a niekedy aj s pomocou hlíst a pásomníc...“

Štandardné úpravy

Napriek všetkým malomeštiackym predsudkom vedecké tými zhodujú na názore, že mäso pred konzumáciou treba podľa rád Lojza Pastéra najprv tepelne upraviť, ptom konzumovať a tým si aj predĺžiť prežívanie v zdraví. Bežnými spôsobmi tepelnej úpravy mäsa sú:

• varenie - v tomto prípade myslíme plavbu kusa mäsa v horúcej, t.j. vrelej vode so zeleninou a rôznymi bylinkami, väčšinou tam nebýva Hi-Hi Tráva. Dusenie mäsa je v podstate to isté ako varenie, len ten, kto vymyslel „dusenie“ nevedel práve vtedy ako sa to „varenie“ povie. Potom to našil na to, že dusenie je varenie pri menšom objeme vody.
• pečenie - ide o spôsob pri ktorom sa kus mäsa spokojne vyvaľuje v horúčave trúby a pozorný kuchár ho občas potrie, obleje, niečiam, prípadne ho trochu pootočí... mňam. Ide sa až na odtieň karamelu. Vyšší level farebnej škály smerom k odtieňom čiernej treba nejako zakecať.
• vyprážanie - je to spôsob pri ktorom sa rozmlátená placka mäsa otáža na panvici, na ktorej je rozpálený (zásadne nie motorový) olej, čí masť.
• grilovanie - je kontrolované opaľovanie kusa mäsa nad priamym ohňom, pričom sa zodpovedná osoba, nejaký zúfalec, snaží o to aby pod sčernetou vonkajšou kôrou mäsa nepulzovalo krvavé surové vnútro. Dosť sa pritom dá spotiť a nakoniec sa môžu počúvať aj nejaké tie zbytočné „odborné“ pindy.