Kysuce
Štátné zriadenie | Kingdom |
Úradné jazyky | Slovenčina, Poľština, a občas čeština |
Hlavné a najväčšie mesto | Čadca |
Druhé najväčšie mesto | Kysucké Nové Mesto |
Najvyšší bod | Capkof Vrch |
Najdlhšia rieka | Kysuca |
Rozloha | taká akurát |
Počet obyvateľov | dosť |
Hustota osídlenia | priemerná |
Susedia | Slovensko, Česká republika, Poľsko |
Prezident | zatiaľ nie je |
Premiér | načo by bol |
Mena | Euro čo iné |
internet tld | .kys |
Miestne tekutiny | koňiferka |
Kysuce (oficiálne aj Republika Kysucká Krajina, ŠPZ: KY) je jediný spravodlivý a čestný štát na svete, ktorý neoficiálne spadá pod Slovenskú federáciu. Slovenskom boli Kysuce anektované preto, lebo v Korni je ropný prameň (so šindľovou strieškou) a na Megonkách závideniahodne veľké kamenné gule. Sú to vraj zrejme odliatky gulí toho skalnatého (ch)uja z Fantastickej čtyřky (už len vedieť, čo je to tá „Fantastiská čtyřka“).
Polohopis a podobné srandy[upraviť]
Republika Kysucká Krajina nie je síce geografickým stredom Európy, ale zato leží presne tak akurát v strede medzi Českom, Slovenskom a Poľskom. Cez ňu pretekajú dve také veľké toky, ba priam veľtoky a niektoré dobre zabehnuté pašerácke chodníky. Tie veľtoky sú Kysuca a Čierňanka. Pozoruhodná je hlavne tá druhá, lebo na Čechov je to dobrý ojeb lebo ie nevedia vysloviť.[upraviť]
Čo sa týka ostatku povrchnej vedy (geografie) Kysúc, je tu akurát to, že sú tu kopce aj doliny.
História[upraviť]
Nikto nevie, kedy tu začal prekvitať život. Možno prišiel práve vtedy, keď Pišta založil Uhorsko, možno počas ukrižovania Ježida a možno ešte pred týmito všetkými udalosťami, za čias polomýtického Kysuca Hrozného. Jedno je isté, že ju založil zrejme Luke Skywalker. Dlhú dobu ale Kysuce patrili pod rôzne štáty. Raz to bolo pod Těžkoslovensko, raz pod Poľsko, raz pod Slovensko, raz aj pod Treťou ríšou. No v kysuckých srdciach Republika Kysucká Krajina bola odjakživa a bude naveky amen.
Viac o etnickom vývine Kysučanov sa dočítate v článku Obyvatelia Žiliny a ich maďarský pôvod. Existuje aj legenda, podľa ktorej Čadcu osídlili imigranti z Čadu. Konkurenčná legenda zas tvrdí, že Čadčianski moreplavci objavili (uprostred Sahary) Čad, keď sa im pokazil kompas. Čadské korene sú zrejmé aj v názve Oščadnica.
Štátne symboly[upraviť]
Vlajka a znak: Vlajka pozostáva z troch farebných pruhov (biela modrá červená, niečo ako tá slovenská ale len niečo) so znakom podobnému slovenskému. Je to len náhoda. Tri kopce na kysuckom znaku symbolizujú Veľkú Raču a Ľadonhoru (Ľadonhoru pre jeho srandovnú výšku ktorá je 999 m.n.m.). Kopec v strede s dvojkrížom je Capkov (vtipný názov) vrch v hlavnom meste Čadca, kde dvojkríž je aj v skutočnosti.
Hymna: Kysuca, Kysuca
Politika[upraviť]
I keď formálne Republika Kysucká Krajina spadá pod Slovenské impérium, nie je to tak. Oficiálne sa nazýva región Kysuce, spadá pod Žilinský kraj (Slotovo) a delí sa na dva okresy - Čadca a Kysucké nové mesto. Neoficiálne je však Republika Kysucká Krajina samostatný štát avšak obyvatelia sú tak zaujatí rúbaním dreva, chovom oviec a kydaním sňahu že nemajú kedy čas ísť protestovať pred mestský úrad v Čadci (teda parlament), že chcú samostatnosť. Možno si to neuvedomujete ale bolo by to veľa papierovačiek a úplatkov.
Mestá[upraviť]
Označovať kysucké mestá mestami je dobrý žart, priam vtip. Metropolou je Čadca, centrum roztopaše a sociálneho života. Je to taktiež hlavné mesto. Ale kto chce roztopaš vo forme sexuálnej aktivity, ide na Skalité. Tam chodia mladí Kysučani jebať. Skalité je centrum poľsko-slovenského života, známeho aj ako goralský život. Nie je isté, či tu vznikol pojem „(H)Orálky“ ale zrejme áno. Srandovné mesto je aj Turzovka, ale prečo to nevie nikto. Asi iba preto aby zmiatlo v prípade vojny všetkých úhlavných nepriateľov Kysúc, aby išli práve tam. Okrem menovaných centier je tu veľa iných dedín, ale ich spomenutie stojí za starú bačkoru. Snáď Kysucké Nové Mesto nad Kysucou, ale to je vlastne mesto a nie dedina.
Priemysel[upraviť]
Kysuce nie sú pre priemysel nejako zvlášť významné. Mali sme tu železnicu z Čadce do Novej Bystrice, ale firma čo ju stavala, šetrila a urobila ju úzku. Po dokončení chvíľu fungovala, no niekto rozkradol koľaje. Kysučania poskytujú okolitým štátom lacnú pracovnú silu. Z miestnych surovín sú tu skaly a okolo skál je veľa stromov, no o par rokov nebudú ani stromy (ale budú, stále sa semenia, svine). Na Kysuciach sa teda nájde aj dosť drevorubačov a bačov. Je to preto, lebo na Kysuciach býva dokonca aj zima, počas ktorej padá ozajstný sňah. A keď padá, tak sa ho najebe aj na štyri metre. V súčasnosti sa zásoby tejto vzácnej komodity dopĺňajú umelým zasnežovaním, pretože ten prírodný sneh ktosi rozkráda. Preto sú Kysuce v čase jarného otepľovania významné svojim exportom povodňových vĺn z topiaceho sa sňahu.
kultúra[upraviť]
O kultúru sa starajú miestne bary cez víkendy, z miestnych kapiel možno spomenúť hiphopovú skupinu Dolinka, aľebo aj folklórny gang Kysucky Jeľeň
Obyvateľstvo[upraviť]
Kto chce žiť slovanským štýlom života, tak ide práve do Republiky Kysuckej Krajiny. Nežijú tu cigáni ani Maďari, len Slováci, Poliaci a Česi.
Mestá, obce a iné diery Slovenska | ||
Banskobystrický kraj: |
Bratislavský kraj: |
![]() |
Košický kraj: |
Nitriansky kraj: | |
Prešovský kraj: |
Trenčiansky kraj: | |
Trnavský kraj: |
Žilinský kraj: | |
Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce | ||