Japonsko

本稿の文章と内容は完全に正しい事実と労働新聞で定められ、 全ての無産階級民衆と朝鮮労働党員に見せることが認可されています。 この資料を疑う事は思想犯罪であって、疑った者は社会安全省によって再教育されます。

Japonsko 日本国
Poloha Japonska na mape sveta: celkom na kraji, na samom východe - východnejšie je už len západ.
Základné údaje
Štátné zriadenie	Šógunát - jediný na Svete
Úradné jazyky	Japončina, Japônčina, Japoničina a Japančina
Hlavné a najväčšie mesto	Tokio
Druhé najväčšie mesto	ťažko povedať
Členenie	prefektúry
Najhlbšia jama	Fudžijama -3776.24 m
Najdlhšia reka	Šinano-gawa (1375 km, z toho 1000 km v oceáne)
Národná hymna	vraj majú
Národné motto	Kami kadze? Tadze volakadze!
Demografia
Rozloha
Počet obyvateľov	ako Sásovanov
Hustota osídlenia	ledva sa zmestia
Susedia	Rusko, Južná Kórea a Čína blízko, opačným smerom USA, ale ďaleko
Ostatné
Cisár	Akihito
Premiér(ka)	Šinzo Abe
Národní hrdinovia	Nindžovia a Samuraji (nemali sa radi)
Zakladateľ štátu	Džomoni
Mena	Jen
Persona non grata	Vladimír Putin
internet tld	.jp
Ekonomika	vlastnia USA

"A ako sa to tie kurvy šikmooké dozvedeli, že mám tehelňu?"

- Bohumil Stejskal

"Irai, watashi wa ete, watashi wa o shiri o kizutsukeru koto wa dekimasen."

- Hirohito

Japonsko , oficiálne Japonské cisárstvo, po japonsky Nippon Koku je krajina tesne vedľa Ázie východne od Ruska a západne od Najtichšieho oceánu. Je to ostrovná ríša, ktorej vďačíme za to, že každý deň vychádza Slnko.

Japonsko je krajina špagetookých, alebo, ako sa oni sami nazývajú, „Šikmookáčov.“ Bola prvou krajinou, ktorá na svojich obyvateľoch rozhodla vo veľkom skúšať účinky nukleárnych zbraní, za čo sú obyvatelia Hirošimy a Nagasaki cisárovi Hirohitovi dodnes vďační.

Geografia

Japonsko sa celé nachádza na ostrovoch. Ale nie všetky ostrovy sa nachádzajú v Japonsku. Počas vojny sa poriadkumilovní Japonci snažili vniesť do toho paradoxu trochu poriadku a umiestniť aj zvyšné ostrovy do Japonska.

Japonskí nindžovia bojujú s Pokémonmi.

História

Japonsko má veľmi dlhé a bohaté dejiny, ktoré sú však napísané v japončine, ktorej žiadny cudzinec nerozumie, a preto si ich Japonci nechávajú bohužiaľ pre seba. Preto prejdime k tomu, čo vieme aj my.

V Japonsku už oddávna panuje cisár, hoci väčšinu času sa to ani nezdalo, pretože šóguni si robili, čo chceli. Tí zas mali samurajov, ktorí ich síce poslúchali, ale boli tu aj nindžovia (nie iba korytnačky), a tí ich neposlúchali. Takisto tu bývali aj róninovia, to jest samurajovia, ktorých sa ich pán zbavil, takpovedaic nezamestantní. Kontakt Japoncov s cudzinou bol od 9. storočia, kedy tu vládli Kórejčania, až donedávna dosť blbý. Mali na svojich ostrovoch všetko, a tak vynašli ono "cudzie nechceme, svoje si nedáme", hlavne keď v pár výpravách za more príliš neuspeli. V 13. storočí chcel prísť na návštevu Kublajchán s celou svojou rodinou, armádou a Marcom Polom, ale božský vietor Kamikadze potopila jeho loďstvo, pretože bolo made in China. (Marco Polo po tomto nezdare odišiel a postavil radšej letisko v Benátkach.) V 16. storočí sa rozhodlo Japoncov spacifikovať niekoľko portugalských misionárov, no Japonci ich pokusom o konvertovanie na kresťanstvo odolali a svedomito ich pribíjali na kríž. Skončilo to tak, že jediní Európania, ktorým bolo umožnené obchodovať s Japonskom boli Holanďania vykázaní na ostrovček pri Jokohame, kde žili takmer ako na lodi, hoci obklopení gejšami (členkami miestnej odrody ŠtB).

Prvými, ktorým sa podarilo s Japoncami slušne jednať, boli Američania. Keď sme v roku 1854 P.V.T. ich železné lode dorazili, boli chudáci Japonci vyľakaní, a hneď im všetky zmluvy podpísali. Tak sa Američania postupne začali strkať do japonských zadkov. Jediní, ktorí im odporovali, boli samuraji (pozri nižšie), ktorí v rokoch 1876-1877 viedli neúspešné povstanie proti cisárovi podporovanému Američanmi. Ale Japonci čoskoro tiež postavili železné lode a v roku 1904 vo vojne porazili dokonca Rusko.

Mladý cisár Hirohito však od roku 1926 postupne zisťoval, že Japonsko vlastne vôbec nemusí byť kamarátom s USA, a našiel si nových kamarátov v podobe Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho. Potom sa Hirohito rozhodol rozšíriť japonské územie aj na zvyšok Ázie, čím tu začal II. svetovú vojnu. Vychádzalo mu to, dokiaľ Japonci v roku 1941 nezaútočili na americký Pearl Harbor, čo Američanov dosť naštvalo a rozpútali proti Japoncom boj, ktorý skončil až po údajnom zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945.

Najznámejšou časťou japonskej histórie je práve spomínaný útok na Hirošimu. Ku koncu druhej svetovej vojny totiž americké vojsko omylom zhodilo svoju problematickú zbraň na túto dedinu, namiesto hlavného mesta Tokio. Samozrejme, doteraz tvrdia, že útok bol takto naplánovaný. Keď potom v Nagasaki explodovala továreň na čokoládu kvôli konštrukčnej vade a chybnej krave, čo malo za následok zničenie ďalšie dediny (teória o zásluhe Chucka Norrisa v tejto kauze nebola nikdy dokázaná, preto sa prikláňame k tejto, oveľa pravdepodobnejšej a historicky doloženej, verzii), nikto nepochyboval o zásluhe Američanov v tejto veci. Japonského cisára to vydesilo natoľko, že takmer spáchal harakiri a.k.a. seppuku (pozri nižšie). Nebyť však chyby v tejto krave, mohlo byť dnešné svetovou veľmocou Japonské cisárstvo, a tiež mohlo byť popredným výrobcom čokolády, pretože sa traduje, že táto japonská krava mala väčšiu moc ako Milka.

Odvtedy sa Hirohito rozhodol uberať mierovou cestou rozvoja ekonomiky, čo sa Japoncom podarilo a dnes majú tretiu najlepšiu ekonomiku po USA a nenávidených susedoch z Číny. Od roku 1989 (áno, Nežná revolúcia začala v Japonsku), vládne jeho syn Akihito.

Obyvateľstvo

Japonci sú prívetivý národ. Turistom radi predvádzajú svoje vyhlásené bojové umenia.

Japoncov je veľmi veľa a sústreďujú sa vo veľkých mestách ako Tokio, Hirošima, Nagasaki, Fukušima a iné. Radi dupú, hoci nie sú králiky. Preto sa čas od času stane, že pri tom množstve dupajúcich vydupú z krajiny zemetrasenia.

Japonci sú veľmi homofóbny národ, boja sa cudzincov (čoho dôkazom sú aj storočia izolácie v minulosti), a využívajú od cudzincov iba to, čo sa im hodí. Takto už oblafli Číňanov s písmom, náboženstvom či pušným prachom a aj Američanov s armádou a fotoaparátmi. Mimochodom, práve fotoaparáty sú národný folklórny poznávací znak, nezľaknite sa ich.

Hospodárstvo

Najväčšou záľubou Japoncov je práca. Pracujú od nevidím do nevidím, preto je ich ekonomika veľmi vyspelá. Majú radi autá, a vyrábajú 9 z 10 svetových fotoaparátov. Keďže sú potom prepracovaní, tak im natoľko drbe, že vo veľkom páchajú samovraždy. Preto zrejme nikdy nedobehnú počtom Číňanov. Aby vláda tento samovražedný ošiaľ obmedzila, tak dotuje výstavbu špeciálnych barov, kde sa títo žltí krpci môžu odreagovať rozjebávaním televízorov, tanierov (preto aj jedia z misiek, keďže všetky taniere si už pobili) a podobných vecí. Aby si Japonci uľahčili prácu na poliach, vymysleli nový zavlažovací systém, ktorí nazvali tsunami. V posledných rokoch však už ani Japonci nie sú tým, čo bývali. Renomovaný japanista J. Konečný to vysvetľuje rozpadom tradičnej ekonomickej a sociálnej kultúry zaibatsu a keiretsu. Pre tých menej inteligentných stačí vysvetlenie, že Japonci proste pod vplyvom McDonaldu a podobných zámorských fatamorgán zleniveli a nechávajú za seba väčšinu práce robiť Číňanov.

Samuraj v kuchárskom odeve pri krájaní rizota.

Kultúra

Samurajovia

Samurajovia (celým menom ujovia samuraji) sú najstatočnejší bojovníci na svete (samozrejme až po Chuckovi Norrisovi). Do vienka dostávajú dva meče - jeden na boj, druhý aby sa mohli zasamovraždiť. Akonáhle vedia chodiť a prestanú nosiť plienky, sú poslaní do samurajskej školy, kde si odtínajú hlavy a páchajú seppuku. V počiatkoch sú síce tréningovými partnermi len sliepky, ale ako vraví známe japonské príslovie, „aj majster samuraj sa utne“. Seppuku, naopak, zvyčajne skončí zničením kimona. Dnes už ani tí samuraji nie sú, ako bývali.

Seppuku

Seppuku, často zle prezývané harakiri alebo prepichnutie brucha mečom, je samovražedný rituál prepichnutia brucha mečom. Japonci tento rituál využívajú ako výhovorky k samovražde zo strachu pred vzburou preslávených japonských tancujúcich robotov. Doma tento rituál neskúšajte, keďže naň na Slovensku nemám dosť ostré nože ani dostatok tancujúcich robotov.

Anime

Publikovateľná ukážka anime, zobrazujúca dve kamarátky pri písaní domácich úloh.

Anime je označenie animovaných filmov a seriálov, ktoré sú v Japonsku neprístupné mládeži do 38 rokov. V Európe sa síce nájdu ľudia, ktorí nad "Anime kultúrou" ohŕňajú nosom, ale jeho popularita je abnormálna.

Jazyk

Japončina je významná hlavne svojím písmom, ktoré je vlastne len najnešikovnejšie rozsypaným čajom na svete. Za to, že v onom rozsypanom čaji sú Japonci schopní vidieť akýsi význam, môžu Nemci a ich dodávky Bier od Druhej svetovej vojny. Na svete nie je nikto, kto by tento jazyk ovládal celý, dokonca aj Chuck Norris s ním má niekedy problémy.

Užitočné frázy:

私のホバークラフトは鰻でいっぱいです (Watashi no hobākurafuto wa unagi de ippai des.) = Moje vznášadlo je plné úhorov.

Etymológia

Názov krajiny Japonsko je vlastne skratka: "JAj PrOste Normálne SKOpírovaná krajina"

Názov vznikol z Japonských vlastností kopírovania... Japonci vymýšľajú značky mobilov "Selly Bericsson", značky oblečenia "Pama", značky áut "Fermercedes"... Všetko majú skopírované.

Záľuba v lietaní

Pre ostrovnú ríšu bol vznik a rozvoj leteckej dopravy rajskou manou. Záľuba v cestovaní vyvrcholila už spomínaným výletom na Havaj a Pearl Harbor, pre ktorý boli potrebné aj lietadlové lode.

Hymna

Kimi ga jo wa Čijo ni Jačijo ni Sazare iši no Iwao to narite Koke no musu made

きみがよは ちよに やちよに さざれいしの いわおとなりて こけのむすまで

君が代は 千代に 八千代に 細石の 巌となりて 苔の生すまで