J. R. R. Lakatoš
| J.R.R. Lakatoš | |
|---|---|
 Jánova skutočná podoba sa stala inšpiráciou pre amerických filmárov. | |
| Narodenie | február až august 1965 Horné Olašovce |
| Známy vďaka | spisovateľ a scenárista rómskeho pôvodu |
|
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie | |
J.R.R. Lakatoš (* február až august 1965, Horné Olašovce, celým menom Ján Roman (Robocop) Róbert Lakatoš, známy aj pod prezývkou Džejár Ár) je známy spisovateľ a scenárista rómskeho pôvodu. Je to osobnosť multikultúry slovenského národa, ktorá sa preslávila sa najmä písaním modernej fantasy literatúry s námetmi z rázovitého slovenského vidieka.
Skorší život[upraviť]
Džejár sa narodil roku 1965 P.V.T. v rómskej osade Horné Olašovce ako šiesty z dvanástich detí. Keďže pred rokom 1989 musel každý pracovať, Džejár pracoval ako robotník, neskôr ako smetiar. Po zamatovej revolúcii v roku 1989 s prácou prestal, začal sa venovať slobodnému podnikaniu a živoril zo sociálnych príspevkov. Popri tejto práci so svojom voľnom čase sa venoval svojmu obľúbenému koníčku: alkoholu.
J.R.R. Lakatoš sa občas zúčastnil výprav na neďaleké zemiakové farmy, alebo do lesov, kde sa stal priekopníkom trvalo neudržateľného využívania prírodných zdrojov. Úzky kontakt s prírodnou scenériou ako aj niektoré dobrodružné zážitky boli hybnou silou jeho neskoršej umeleckej kariéry.
Spisovateľská kariéra[upraviť]
J.R.R. Lakatoš bol večným nespokojným búrlivákom. Sociálne príspevky mu stačili stále menej a menej. Premýšľal, ako by lepšie uživil manželku Jolanu a trinásť detí a pri tom financovať svoj alkoholický koníček. Od tohto jeho postavenia bol už len malý krôčik k tomu aby sa rozhodol, že začne písať knihy. Bol to malý krôčik pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo. Najprv si Džej Ár precvičil čítanie a písanie, keďže tieto schopnosti využíval len veľmi zriedkavo. Dosť ho pritom potrápilo hlavne veľké písané „Q“, ale aj veľký písaný ypsilon („Y“). Preto sa rozhodol, že pri písaní svojich kníh sa bude slovám s týmito písmenami radšej vyhýbať, respektíve prípadne požiada o pomoc suseda. Táto skutočnosť je asi hlavný dôvod, prečo sa vo svojich dielach napríklad nikdy nezaoberal a netrápil problematikou IQ.
Pán zemiakov[upraviť]
V roku 2000, po niekoľkých rokoch písania konečne najprv pod pseudonymom Džejár vydal prvú knihu z trilógie Pán zemiakov. Vychádzal z legiend a životných skúsenosti jeho sedemkrát súdne trestaného strýka Arpáda. Ide o čisto humánny námet. Príbeh rozpráva zážitky fiktívnej postavy Deža a jeho kamarátov, ktorí sa rozhodli vrátiť odcudzený magický Zemiak jeho majiteľovi. Prvý diel má podtitul Spoločenstvo Zemiaku, jeho pokračovanie Dve osady a trilógiu ukončuje dielo, ktoré malo pracovný názov Návrat vajdu.
Kniha Pán zemiakov mala nečakane veľký úspech a bola preložená do niekoľkých jazykov. Okrem tých prírodných, bravčových údených, to boli aj niektoré z tých zo susedných krajín Slovenska. Napríklad kniha vyšla aj americkom jazyku a dobre sa tam aj predávala. Mnohí závistliví kritici dielo aj kritizovali. Poukazovali na údajnú nápadnú podobu s dielom Pán prsteňov. Samotný autor tvrdí, že Pána prsteňov nečítal, a pre neho je skutočný „pán prsteňov“ jeho menovec a raper menom 50 Korún, ktorý je známy tým, že na každom prste má jeden zlatý prsteň. Ľudia knihu Pán zemiakov potom kupovali ešte viac, lebo si ju chceli porovnať s Pánom prsteňov. Napaľovali si v tých časoch aj viac albumov, ktoré nahovoril 50 Korún.
Autor sa údajne pri písaní trilógie inšpiroval svojimi vlastnými zážitkami z krádeží zemiakov a lúpeží v obchodoch. Nemalú úlohu pri fabulovaní príbehu hrali aj jeho spomienky na abstinenčné príznaky počas týždňov pred dostávaním sociálnych dávok a strýkove Arpádove spomienky na drogové opojenia, či hltanie Antabusu na protialkoholických liečeniach, ktoré spolu s celebritou známou ako „Chruňo z Pereša“ absolvoval na Prednej Hore. Neskôr Džejár spolupracoval so SčŠF na filmovom spracovaní svojich kníh, kde si v utajení aj zahral hlavnú úlohu.
Džejár úspech svojich kníh aj filmov po premiérach oslávil spolu so svojou osadou. Zo ziskov si postavil najhonosnejší dom v osade, ktorý bol z čistej nehorľavej slamy, zatiaľ čo ostatní mali domy z kartónu. Ján Lakatoš mal aj sociálne cítenie. Ostatných osadníkov podporil tým, že ich kartónové škatule dal natrieť dechtom a tak sa ich obydlia stali nepremokavými. Potom ešte každému založil osobné konto na Fejsbúku. Otvoril si aj krčmu s názvom ,,Slopobúdka u Zemiaka´´ a kúpil si nový športový automobil.
Na svoje narodeniny J. R. R. Lakatoš usporiadal obrovskú oslavu, kde všetci pili, jedli pečené prasatá, býkov a psov. Oslavy trvali od februára do augusta. Do tanca im hral 50 Korún, Lenkin párok a aj Foter Šváb, ktorých pieseň „Getting Away with Mordor“ bola použitá ako titulná pieseň vo filme. Oslavu nakoniec prerušila hromadná bitka dvoch znepriatelených rodín, ktorú musela rozohnať polícia. Proste pohoda a žúrka so všetkým všudy.
Zoznam diel[upraviť]
Príbehy zo Srdozeme[upraviť]
Známe aj pod Lakatošovým umeleckým termínom "Receptárium". Rozprávky, skazky a iné eposy z Lakatošovho prepracovaného fiktívneho sveta Árva, ktoré sa väčšinou odohrávajú na kontinente menom Srdozem.
- Chobot (1997) - fantazijno-dobrodružný román (s autobiografickými prvkami) o putovaní jedného chobota menom Braňo od príbuzných v Ostrave na bájne a ďaleké východné Slovensko. Román najprv vyšiel ako samizdat do šuplíka, po úspechu Pána zemiakov sa dočkal znovuvydania (a potom aj znovu-oženenia).
- Pán zemiakov (2000) - Lakatošovo najslávnejšie dielo, knižná trilógia (či trojzväzkový román), voľné pokračovanie Chobota, v ktorom starý Braňo zverí tajomný zemiak synovcovi Dežkovi. Úspešne adaptované ako slávna filmová trilógia, a dokonca aj ako niekoľko počítačových, spoločenských i nespoločenských hier.
- Lapajstvá Tomiho, Bombového dilina (2004) - rôzne básničky, riekanky a krátke príbehy zo Srdozeme, vrátane príbehov o zážitkoch veďlajšej postavy z Pána zemiakov, širák nosiaceho Tomiho, zvaného Bombové dilino
- Slimákovmilión (2007) - fantazijný epos o raných dobách Srdozeme, ktorý pán Lakatoš písal už od svojich dvanástich rokov. No ani po úspechu Pána zemiakov sa mu ho nechcelo dopísať, tak tú robotu (aj s poznámkami) prenechal svojmu synovi, Kristiánovi "Kristy" Lakatošovi. Na základe historiek z Druhého veku sa teraz pripravuje nový výpravný seriál pre TV Hnoj, najdrahší slovenský seriál v histórii (aj hystérii).
- Nedokončené pijatiky (2010) - zbierka nesúrodých poznámok a útržkov historiek z miestneho pohostinstva, opäť zostavil Kristián Lakatoš.
- Hurkove dzeci (2014) - románová adaptácia jednej z hlavných bájí v eposu Slimákovmilión. Odohráva sa počas Prvého veku Srdozeme a hovorí o pohnutých osudoch detí vajdu-hrdinu Sandokana Hurku, ktorý sa odvážil postaviť bande úžerníkov v miestnej osade. Zostavil Kristy Lakatoš.
- História Srdozeme (2004-2016) - Kristy Lakatoš otca presviedčal, nech mu s tým helfne, ale otcovi sa už akosi nechcelo, tak si Kristy dal námahu vytvoriť z jeho obsiahlych poznámok 14-zväzkovú sériu buchiel, plnú detailnej analýzy tatových poznámok. (Bolo to náročné úsilie, musel preštudovať aj veľa servítok a podpivníkov, ktoré si otec vypožičal z miestnej krčmy.)
Iné písačky[upraviť]
- Listy Mikulášovi do Horného Výplachu (1995) - Mikulášsky príbeh pre detičky
- Mr. Griz (1996) - rozprávka o ujovi menom Griz, ktorý išiel kupovať Žigulík do susednej dediny (vysvetlivka: "griz" je po východniarsky "krupica")
- Gazda Giľista z Hamburgeroviec (1999) - fantasy príbeh pre deti, s gazdom Giľistom, jeho psíkom Gramom (alias Dekagramom) a smiešnym drakom-humusákom menom Krysofil
- Kováč, čo kúpil Vuittonku od Magora (2002) - svojský fantasy príbeh z bájnej histórie rómskeho kočovania z Indie
- Rover a dom (2004) - generačný román-dráma o vzťahu otca z rómskej osady a jeho syna, ktorý sa práve vrátil zo Spojeného kráľovstva s ojazdeným Roverom (otec ho chváli, niektorí susedia však závidia)
- Báj o aorte i trúbe (2014) - romantický fantasy príbeh s tematikou gastronomických (zlo)zvykov a kardiovaskulárnych problémov. Zostavil Kristy Lakatoš.
Odborné eseje[upraviť]
- Slovná zásoba stredovekej rómčiny (1994) - odborný článok, prvý svojho druhu
- Syr Gábor a Zelený Anton (1997) - rozbor starej rómskej povesti o Gáborovi, ktorého začarujú na bochník syra, aby ho nezabásli rakúsko-uhorskí žandári
- Volkswagen Golf: Tuneri a notorici (1999) - detailný rozbor a analýza rómskeho veršovaného eposu o populárnom type auta-hatchbacku
Pripravované projekty[upraviť]
Džejár momentálne pripravuje nový román s názvom Harold Hrnčiar. Príbeh hovorí o rómskom chlapcovi Haroldovi, ktorý vyrastá u adoptívnych rodičov. Jedného dňa ho navštívi obor Hagrid, ktorý mu povie pravdu o rodičoch, a taktiež mu vysvetlí, prečo má na čele jazvu v tvare dvoch bleskov. Harold sa rozhodne odísť a vydá sa do magického sveta bojovať proti zlu... mnohí kritici pripravovaný projekt skritizovali, pretože sa údajne nápadne podobá na román Harry Potter. Avšak autor vyhlásil, že nikoho takého nepozná. Poznal vraj iba jedného Hara, ktorý bol slovenský čuvač a žil v búde pri pastierni jedného baču na detvianskych lazoch, kde chodil do osady k tetke Žofii Lakatošovej na prázdniny. Na Hara nedá dopustiť, lebo to bol dobrý psík a aj guľáš z neho bol tiež dobrý.
J.R.R. Lakatoš sa taktiež chystá spolupracovať s nemenovanou americkou televíziou Kartónový Netvor ako scenárista v pripravovanom seriáli s komixovou tématikou a názvom Hrozba z osady (Gypsynatural).
