Gustáv Husák

Toto je seriózny článok Necyklopédie!!! Tento článok bol označený komunitou za seriózny článok. Je natoľko kvalitný, absolútne seriózny a pravdivý, že sa mu dostalo cti byť na jej Hlavnej strane. O ďalších serióznych článkoch sa rozhoduje tu.

"De gustibus non est disputandum (s Gustom sa nediskutuje)."

- starorímske porekadlo

Gustáv Husák
Narodenie	10. január 1913 Dúbravka
Úmrtie	18. november 1991 Blava
Výška	10 stôp a 4 palce
Váha	152kg(v obleku, inak 79)
Známy vďaka	Spaniu na zjazdoch ÚVKSČ
Manžel	Leonid Brežnev
Manželka	Magda Husáková-Lokvencová
Rodičia	Balšaja rus
Príbuzní	Antonín Novotný, Laco Novomeský
IQ	Z ideových dôvodov nebolo merané
Podpis
Webstránka	vecnytajomnik.cs
Poznámky	Gusto zvyčajne vyzeraľ ako maľovaný
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Na zjazde Súbor:Gustav Husak

Gustáv Hnusák (10. januára 1913 - 18. novembra 1991) bol právnik, basista, politik, Brežnevov manžel, slovenský komunistický prezident ČSSR a otec reformy po roku 1968, ktorá sa ináč nenápadne volala „Normalizácia“. Známy aj pod pseudonymom "Agent Apříl".

Začiatky

Narodil sa v roľníckej rodine v Dúbravke (dnes časť Bratislavy). Študoval a doštudoval na gymnáziu v Bratislave, kde pôsobil aj ako funkcionár školskej samosprávy a ako šestnásťročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Od roku 1933 študoval na právnickej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského, v tom istom roku zároveň vstúpil do Komunistickej strany Československa. Bol aj členom Komunistickej strany Kuby, pretože sa chcel vydať aj za Fidela Castra.

Intelektuál

Napriek tomu, že to bol komunista, mal vlastnosti ako obratnosť v získavaní politických spojencov, ktoré mnohým chýbajú, a tým sa zreteľne líšil od ostatných pologramotných komunistických funkcionárov, ktorý mali len základné schopnosti komunistov, ako túžba po moci, bezočivosť, falošnonosť, luhárstvo atď. V polovici 30.rokov, za ČSR pracoval ako úradník. Patril v rámci komunistickej strany ku generácii, ktorá bezmedzne dôverovala politike ZSSR a Komunistickej internacionály, a ktorá republiku odmietala ako nepodarok versailleského systému, ako „žalár národov“ podobný Rakúsko-Uhorsku.

Za Slovenského štátu

Za Slovenského štátu vyvíjal ilegálnu činnosť – bol členom vedenia mestskej organizácie KSS v Bratislave, spolu s Karolom Šmidkem a Ladislavom Novomeským zaháňali smäd v bratislavských krčmách, chlastali druhú ligu, pričom vyšpekulovali piatý ilegálny výbor KSS. V novembri roku 1940 sa spolu s ďalšími zhruba sto komunistami ožral ako doga a ráno sa zobudil uväznený v koncentračnom tábore v Ilave, onedlho nato však bol prepustený na podmienku (po intervencii svojho bývalého učiteľa z právnickej fakulty Imricha Karvaša, ktorému sa neskôr odvďačil tak, že počas výsluchu Gestapom o ňom poskytol 32 strán výpovede).

Gustáv Husák bol extrémne ambiciózny a tak počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici, v Zbore povereníkov mal na starosti povereníctvo vnútra. Po potlačení povstania Nemcami sa cez horský priechod Donovaly (napriek tomu, že bol blokovaný kamiónmi...) stiahol spolu s ostatnými partizánmi do hôr, kde prečkali zimu, zásobený žinčicou a ovčím syrom. V tej dobe sa zamýšľal nad tým, ako pripojiť Sovietsky zväz k slovenskému územiu.

Po vojne

Vo voľbách v roku 1946 vyhrala voľby na Slovensku Demokratická strana so ziskom okolo 60% (viac ako hociktorá súčasná politická strana, dokonca aj SMER). Husák vychlastal desať litrov pálenky, zjedol päť kilo klobás a štvrť kila horčice, kým sa mu podarilo náisť fintu, ako donútiť predstaviteľov DS k podpísania tzv. „Tretej pražskej dohody“.

Od toho momentu podliehali rozhodnutia Slovenskej národnej rady odobreniu centrálnou vládou v Prahe a jednotliví povereníci boli priamymi podriadenými ministrov pražskej vlády. Predsedom Zboru povereníkov bol vymenovaný - kto iný - Gustáv Husák, aj keď voľby prehral. Jeho moc posilňovala, na Slovensku priamo riadil SNR aj ŠtB a organizoval provokačné akcie proti demokratom a pod nátlakom dal vyhadzovať nekomunistických povereníkov z ich úradov.

Rodná strana sa Husákovi odvďačila. V roku 1950 ho odvolali z postu predsedu Zboru povereníkov, vo februári 1951 ho zatkla polícia a nasledoval vykonštruovaný súdny proces s „buržoáznymi nacionalistami“, ktorý sa uskutočnil v apríli roku 1954 v Bratislave. Husák na ňom zinkasoval „full“ doživotie. V kriminále mohol Gustáv v pokoji študovať na prezidenta.

Generálnym tajomníkom

V roku 1960 mnoho týchto väzňov, vrátane Husáka, aj zásluhou českých reformných historikov prepustili a v roku 1963 rehabilitovali. Gusto podporoval obrodný proces roku 1968 a vystupoval ako verný spolupracovník Alexandra Dubčeka. Po príchode intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zúčastnil moskovských rokovaní so sovietskou stranou, kde Leonid Brežnev zistil, že Husák má rád vodku a mohol by zachrániť pošramotenú reputáciu ZSSR a zabezpečiť splnenie cieľa invázie do Československa. Aktívne začal bojovať proti kontrarevolúcii a roku 1969 nahradil Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ. V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ.

Prezidentom

Po abdikácii chorého Ludvíka (slovensky Ľuda Víta) Svobodu zobral gusto svoj výučný list, ktorý mal z pražského Pankráca a s požehnaním Sovietov ho zvolili za prvého slovenského prezidenta ČSSR. Znovuzvolený bol v rokoch 1980 a 1985. Slávne obdobie Normalizácie nasledujúce po tzv. Hudobnej pražskej jari bude navždy spojené s jeho menom. V záujme toho, aby sa udržal pri moci čo najdlhšie plnil všetky múdre príkazy z Moskvy a obklopil sa múdrymi a schopnými straníckymi funkcionármi ako boli Vasiľ Biľak, Alojz Indra, Antoník Kapek... V roku 1987 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil ešte lepší Miloš Jakeš.

Dôchodok

Po študentských demonštráciách a spoločenských zmenách v novembri 1989, keď už bolo jasné, že definitívne padne železná opona a s ňou aj vláda jednej strany, 10. decembra vymenoval do funkcie „vládu národného porozumenia“ takého plešatého uja s prehadzovačkou na hlave, Mariána Čalfu. V ten istý deň odstúpil po 14 rokoch strávených na pražskom hrade a odišiel na zaslúžený odpočinok po tvrdej celoživotnej práci. Podpredsedu vlády Jána Čarnogurského stihol ešte v ten deň prekvapiť oznamom, že "on ho nenechal zavrieť"...

Gustáv Husák zomrel v Bratislave 18. novembra 1991. Česť jeho pamiatke.

Záver

Gustáv Husák zostane v našich spomienkach navždy zapísaný ako skromný, čestný, zásadový a húževnatý človek. Áno, ako človek - komunista, ktorý vo všetkých politických a štátnych funkciách mal vždy na zreteli všestranný rozvoj človeka a spoločnosti v jednote národných a internacionálnych cieľov. Bol cieľavedomý a učenlivý. Celý život sa učil po česky a aj by sa mu to raz podarilo...

V rokoch, keď stál na čele KSČ a Československej federatívnej socialistickej republiky Slovensko zaznamenalo nebývalý ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj. Vyrástli nové sídliská, fabriky, školy, divadlá i štadióny. A to v celom Československu, nielen v Bratislave a Prahe. Za socializmu sa celé Slovensko zmenilo na nepoznanie! Túto objektívnu historickú realitu nechcú vidieť a oceniť len zúriví a nenávisťou zaslepení antikomunisti a ich bezzásadoví prisluhovači. Neustále a demagogicky opakujú svoje chorobné výmysly a predstavy o 40 ročnej ekonomickej, politickej, morálnej i právnej devastácii Slovenska. Avšak už prichádza a určite nastane čas, keď všetci títo "démonkrati" sa dostanú pred súd historickej spravodlivosti a za jej stôl si opäť sadne pravda slovenského ľudu!

Epilóg

Podľa Vincenta Veneru,excentrického dôchodcu a mystika, šéfa CIA, venušana a venerológa, paranoidného schizoida a svätca, Husák nezomrel, ale pracuje v Spofe na výrobe Paralenu™ a ďalších analgetík, ktorým dnes je nadrogovaný celý parlament (aj slovo parlament je podľa Vincenta odvodené od Paralen™). Husák bol totiž pôvodne farmaceutický laborant a Paralen™ je práve jeho vynálezom, pomocou ktorého farmaceutický priemysel ovládal svet. Povolanie prezidenta bolo pre Husáka len bokovka, jeho šéfovia tam nemali koho dať.

Vzhľadom na vysokú hodnovernosť Vincenta môžeme teda dodať: Husák večne živý.

Oficiálna politika Slovenska
	Štruktúra štátu
	Ovčan ↔ Rodina ↔ Lazy ↔ Obec ↔ Mesto ↔ Okres ↔ Región ↔ Štát
	Vládne štruktúry
	Posranec ↔ Richtár ↔ Starosta ↔ Primátor ↔ Národná zrada ↔ Vada SR ↔ Ministri ↔ Premiér ↔ Prezident SR ↔ Ministerstvo školstva
	Politické štruktúry
	Monotika ↔ Politika ↔ Politik ↔ Politické strany ↔ Volič ↔ Voľby ↔ Koalícia ↔ Opozícia
	Významné politické strany
	KSS ↔ KDH ↔ SNS ↔ SDKÚ-DS ↔ Smer – SD ↔ HZDS ↔ SaS ↔ Obyčajní ľudia ↔ Na jedno použitie
	Slovenské politické celebrity
	Vasiľ Biľak ↔ Béla Bogár ↔ Palčáky ↔ Ján Čarnogurský ↔ Miklós Duray ↔ Cyklista zo Spiša ↔ Žochársky Hranol ↔ Ivan Gašparovič ↔ Radoprechádzka ↔ Andrej Hlinka ↔ Gustáv Husák ↔ Poskok ↔ Marián Kotleba ↔ Starý Ujo ↔ Anička ↔ Detektor Lží ↔ Veľký Mufty ↔ Ivan Mikloš ↔ Ivett ↔ Rafaj ↔ Anakonda ↔ Pán Severozápadu ↔ Jozef Tiso ↔ Kapitán Danko ↔ Andrej Kiska
	Slovenské politické témy
	Rýchla rota ↔ 60. bodov, ako byť úspešným politikom ↔ Sociálny žvást ↔ Špeciálny súd ↔ Tlačový zákon
Poznámka: Všetky články sú paródiou a absolútne fiktívne. Akákoľvek podoba, ba dokonca zhoda s realitou, alebo názorom Necyklopédie je nemožná!!!