Absurdistan

Absurdistan je známy a populárny štát, ktorý je, podobne ako mesto Corgoň či obec Kerestúr, povedomý každému no nikto si nedovolí s určitosťou povedať, že vie kde sa nachádza. Zrejme je to tajné. V každom prípade je jeho podobnosť s tým čo poznáme a vídame iba čisto náhodná, ba až fiktívna. V každom prípade môžme povedať, že táto zem má obrovský vplyv na celý svet a je neprekonateľným vzorom aj tých najsilnejších veľmocí.

Vlajka Absurdistanu

Vlajka Absurdistanu je trikolóra skladajúca sa z troch (prvočíslo!) farieb v poradí biela, čierno-modrá, béžová:

• Biela symbolizuje biele papiere blbých žiakov na písomkách,
• čierno-modrá symbolizuje tmu v hlavách občanov
• béžová symbolizuje púšť ktorá tam je.

V bielom pruhu je názov krajiny v absurdčine napísaný tradičným absurdným písmom. V modrom pruhu sú patróni Absurdistanu dvaja skákajúci lemuri a to za nimi je svätožiara. V béžovom pruhu sú obyčajní blbí obyvatelia.

História

Absurdistan vznikal postupným osídľovaním území niekde pod pohorím Pinus Aliquamus v strede svetadielu, ktorý sa vtedy nazýval Umbicioterra. Zakladali ho kmene rôznych národností, ktoré ani netušili, čo to „národnosť“ je.

Pravek

Absurdné tlupy

Okolo najvyššieho pohoria dnešného štátu, kopca známeho dnes ako Postpectus, v prvopočiatku existencie praľudov v jaskyniach živorili tlupy loviace hlavne mamutov. Každá tlupa sa spočiatku rozvíjala ako nezávislá rodina. Párovali a párili sa navzájom medzi sebou a postupne mali v tom chaos, že koho volať brat, sestra, otec, mama, stará mama, teta... niekedy bola stará mama zároveň sestrou a brat strýkom. Veta. keď sestra bratovi pri formálnom styku povedala, že je lepší ako otec, ho neprekvapovala, lebo to vedel už od matky.

Neraz sa stalo, že mama prebaľovala v detstve budúceho otca svojho ďalšieho syna, ktorý bol potom manželom dcéry je druhorodeného strýka. A z podobných dôvodov aj okukaní sa sebe samému navzájom zdali a tak sa najskôr potajme, potom aj nepotajme stretávali mimo s členmi iných tlúp. Toto ich vlastne celkom bavilo a aj zachránilo pred degeneráciou a postupným zánikom.

Prvé osady

Členovia nových rodín sa zlučovali až sa raz vďaka prvej veľkej revolúcii. Táto revolúcia nebola skoro vôbec badateľná, ba vlastne iba vďaka tomu, že sa po nej zrušilo tlupové usporiadanie, ktoré premenovali na kmeňové zriadenie. Kmene už tvorili viaceré rodiny, ktoré si boli navzájom sympatické. Mali v podstate všetko spoločné a veľmi sa o nič nehádali, lebo teda priamo nič ani nevlastnili. Načo s aj o nič hádať. Bol to taký komunizmus a my dnes môžme spätným hodnotením konštatovať, že komunizmus tu teda bol vlastne už pred feudalizmom. Marx, Engels, ba aj Lenin, či iní filozofi, či politici si ho vlastne iba privlastnili, ba až ukradli. Podobne ako aj všetko ostatné.

V Absurdistane chceli viaceré rodiny medzi sebou komunikovať. Potrebovali si všeličo oznamovať a tak vzniklo prvé spoločné dorozumievanie, ktoré dnes nazývame rečou. Boli to kombinácie posunkov a zvukov. Vyplazoval sa pritom aj jazyk a kloktala borovička... väčšinou to malo súvislosť s niečím príjemným a tak sa „reč“ nazývala „jazykom“. Rodiny v kmeňoch zdieľali spoločné obývacie priestory, ktoré už neboli jaskyňami. Stavali si jednoduché brlohy, medzi brlohmi boli priestory na chodenie (a tak...) a tak vznikali prvé chodníky, z nich ulice a z ulíc boli osady. Absurdné ľudstvo sa naoko neabsurdne vyvíjalo. Bolo to podobné ako všelikde inde na svete.

V Absurdistane sa neplytvalo ničím. Napríklad aj svojich mŕtvych v časoch biedy a hladu spočiatku dosť hojne konzumovali. Nikto ich za to nehanil, lebo boli pohania a boli proste hladní. Šlo vlastne o recykláciu. Neskôr sa vždy našlo niečo iné, t.j. niečo chutnejšie ako staré mäso a tak osadníci mŕtvych začali odnášať na okraj svojich poľovných revírov. Tak ďaleko ich nosili preto, lebo, keď ich spočiatku nechávali v okolí svojich obydlí, dravá zver sa naučila na ich konzumáciu. Dravá zver sa kŕmila mäsom zomrelých ľudov. No a keď osadníci mali obdobie nižšej úmrtnosti, tak tá dravá zver si ich spokojne odlovila. Ľudovia sa nevedeli brániť a ani tak rýchlo unikať. Úmrtnosť tým pretrvávala. Bol to problém. Pre istotu začali osadníci odnesených mŕtvych prikrývať hromadami skál. Tieto hromady pribúdali a vznikali tým orientačné body, ktoré vlastne určovali územie a tak vznikali prvé hranice. Spojením týchno hromád sa formovali prvé hradby.

Ani v osadách nebolo vždy všetko idylické. Napríklad sa stávalo, že keď nechceli niektoré staré panny uzavrieť to, čo by sme dnes nazvali „manželstvo“ do štrnástich rokov od narodenia, boli zato surovo vyháňané z domovov. Potom žili spočiatku osamote. Tam čakali na princa na bielom koni. Bežne sa stávalo, že časom zmenili svoj názor a keď už nie pre nič iné, tak aspoň za žrádlo sexuálne v lesoch obsluhovali lovcov z osady. Táto skutočnosť je dôvodom, že prečo dnes označujeme prostitúciu za najstaršie remeslo.

Absurdné mestá

Tieto prvotnopospolné prostitútky mali aj ďalší význam. Aby lepšie prilákali klientov najprv zakladali, potom aj stavali prvé krčmy. Spočiatku sa v krčmách hlavne (ehm) „spalo“, neskôr aj žralo, hasil smäd a potom aj chlastalo... vďaka ich službám sa začalo stávať, že niektorí lovci u nich zostávali aj natrvalo. Antikoncepciu nepoznali a tak plodili s nimi potomstvo, čím vznikali ďalšie menšie osady a tá hlavná veľká osada sa zmenila na dnešné mesto. Dnes môžeme teda skonštatovať, že kurvám sme vlastne teda vďační za civilizáciu. Teda presnejšie za rozmach civilizácie. Kurvy od nepamäti hýbali dejinami.

História štátu

Vznik Absurdistanu nebol až taký jednoduchý ako by sme si mohli predstavovať. Okolo pohoria Pinus Aliquamus síce postupne vznikali akési skupiny obcí, ktoré boli iba logicky centralizované svojim mestom. Boli to možno zárodky budúcich žúp, no a staršie obce sa stávali mestami so svojimi obcami, vznikali teda aj okresy a tak ako sa obyvateľstvo oblastí rozrastalo.

Všetci mali pocit, že majú niečo spoločné, lebo bol ešte stále ten komunizmus. Niektorí si mysleli, že majú spoločné aj niečo iné a daktorí tvrdili že majú spoločné iba dačo, iní tvrdili že iba voľačo, načo tí druhí sa snažili dokázať, že aj to. Iba NATO vtedy nemali. Však načo by im aj bolo. Návrh na vznik štátu prišiel z niekade len tak z ničoho nič a nikto vtedy netušil aký to môže byť problém. Kameňom úrazu bol ten komunizmus. Ten kto navrhol, že bude štát dostal ten kameň do hlavy hneď a spolu so slovami, že „predsa oni nechcú byť v zriadení, kde je vláda“. Vládnutie považovali za privlastňovanie. V komunizme predsa všetko patrí všetkým, každému patrí teda nič a všetci všetkým vládnu, čo je vlastne anarchia. Vo väčšine v Absurdistane boli teda vlastne punkeri.

Po vzniku návrhu na vznik štátu, alebo nejakej inej monarchie sa teda rozpútali krvavé boje za to, že všetci sa bránili tomu aby mali vládnuť. Nikto z ovčanov Absurdistanu nechcel aby jeho mesto bolo hlavným mestom, nikto nechcel byť premiérom, kráľom, či iným pochybným indivíduom, ktoré by bolo úplne izolované na čele nivočenia doterajších zaužívaných ideálov. Boje trvali viac než dvanásť a pol roka a vyžiadali si celé davy obetí.

Absurdné kráľovstvo

Boj trval pridlho. Mŕtvi po ňom boli v absolútnej väčšine vlastne tí, čo štát nechceli a hasili sa medzi sebou. Neznášali nadradenosť a bojovali sami za seba, teda bolo ich naraz málo a boli preto slabí. Tí chamtivci, čo chceli vládnuť mali svojho vodcu, boli ním organizovaní, a teda sa vlastne postupne stali majoritou. Tak to býva, že kde sa dvaja bijú ten tretí zvíťazí.

Keď sa veci začali vyjasňovať chamtivá vládnuca chamraď mala svoje stretnutia na ktorých si zjednávala budúce usporiadanie majetkov. Dohodli sa, že štát nebude štátom, že to ešte bude mať svoj čas a tak si majetky rozdeľovali tak, aby po občianskej vojne mohla vzniknúť opak anarchie, ktorým je monarchia. Bolo to aj preto, lebo ich viedla obrovská autorita, ktorá mala meno Pipin Obrovský. Temné kruhy tvrdili, že meno je v súlade s realitou a tak autorita budúceho vodcu bola nespochybniteľná. Nakoniec rozhodli, že bude na mieste ak si Pipin podrží moc a aby to bolo presnejšie nazvú ho miestodržiteľ. Vlastne sa iba potvrdilo, že ľudia sú vždy nadšení hlavne keď je na ich čele nejaký ten poriadne veľký k***t. Ženy z kmeňa hovorili, že ten vždy budí všeobecný rešpekt a toho sa dá aj držať.

Absurdné časy

Absurdistan vždy kráčal s dobou. Keď bolo treba prijať Ježidovo učenie, prijali jeho učenie. A bolo ním prepchaté celé školstvo. Keď bolo treba zaviesť Ježidovo mučenie, zvolili si spomedzi seba tie najhoršie zvery, založili svätú inkvizíciu a mučili, len sa tak živé mäso škvarilo. Povedalo sa, že vesmír neexistuje, tak neexistoval. Absurdistan vtedy balancoval uprostred veľkej vody na plochej doske. Keď veľký Galileo tvrdil to „o tom močení“ (či čo...), močil s ním celý Absurdistan tiež.

Absurdistan súhlasil vo svojej histórii so všetkým, lebo jeho vládcovia vždy chceli mať vždy všetko. A mali. Mali cára, mali kráľa, mali aj vojvodu, ktorý velil pritom ako sa strieľalo do cára pri múre. Kráľ umrel dávno predtým v exile. Z vojvodu bol republikán, lebo niekto akurát vtedy splodil myšlienku o „republike“. Feudáli prevrátili svoje zlaté kabáty a mali ich odrazu modré. Našlo sa takto niekoľko stoviek skorumpovaných politikov do absurdného parlamentu. Boli medzi nimi aj nemajetní bezzemkovia, ktorých otcovia a matky pľuli krv potom ako sa nadýchali jedov vo fabrikách, ktoré vznikli v Absurdistane počas priemyselnej revolúcie. A ani sa nenazdali a dementkracia z toho všetkého bola tiež. Všetci vtedy jasali, lebo v novinách tak písali, že treba jasať. Noviny a novinárov niekto vlastnil a ten, kto to bol vedel kde je pravda.

Absurdistan vo svojej histórii bol absurdný aj tým, že oficiálne nikdy v ňom nevládli komunisti a totalitný režim. Vždy tam bola vláda ľuda, ktorý mal všeličo, ale ja všetko.

Geografia

Poloha Absurdistanu je vzhľadom na zemeguľu dosť neistá, ale má svoj obrovský a aj celosvetový význam. V Absurdistane je celkom iný spôsob chápania zemepisných daností ako je bežné. Už v škole sa rieši nielen rozloha krajiny ale v turistických bedekeroch nájdete zmienky nielen o miestach s najväčšou nadmorskou výškou, ale aj s nahlbšou podmorskou hĺbkou. Sú tam zmienky aj o najkrajneších bodoch krajiny: najsevernejšie položenom, najjužnejšie položenom, či najzápadnejšie, respektíve najvýchodnejšie položenom mieste krajiny, no pýšia sa aj najstrednejším, či najexcentrickejším miestom štátu.

Okrem povrchných rozmerov krajiny je v Absurdistane prízvukovaný jej trojdimenzionálny rozmer. Málo krajín sa preto môže pochváliť, že okrem tradičných geografických rozmerov hodnotí napríklad aj objem vodných nádrží, rieky majú pri svojom názve aj prietok v kubických metroch za sekundu, ale dôležitým parametrom je aj objem vzduchu nad pevninou.

Sídla

Absurdistan sa skladá zo štyroch geografických území s piatimi správnymi centrami. Päť je ich preto, lebo číslo päť je prvočíslo (oproti takému slovu „opäť“, ktoré nie je ani nečíslom) a aj preto, lebo to piate centrum je hlavné mesto Absurdistanu, ktoré nesie súčasné pomenovanie Fratrum Cavernis.

Hlavné mesto: Fratrum Cavernis

Toto mesto je preto hlavné lebo v Absurdistane vychádza z pri voľbe hlavného mesta z kľúča, teda aj podmienky, že hlavným mestom musí by to osídlenie, ktoré musí mať aspoň jednu ulicu, viac ako dva domy a nie veľa obyvateľov, lebo je dobré vedieť kto je doma. No a cez referendum ktoré sa zabudlo vypísať väčšina ovčanov krajiny dalo svoj hlas pre Fratrum Cavernis. Referendum bolo veľmi úspešné a platné, lebo sa ho zúčastnilo všetkých 50 ovčanov tejto obce, kde býva stará mama Absurdistanského miestodržiteľa. Zvyšok krajiny nevolil, lebo nevedel, že sa referendum koná. Obyvatelia mesta Fratrum sú zároveň aj členmi zákonodarného zboru, ešte si nezvolili jeho predsedu, takže medzi nimi panuje zhoda.

Ostatok krajiny

V ostatných mestách a miestach Absurdistanu žije iba štvrtina obyvateľstva štátu. Zvyšok živorí po samotách a rôznych obciach. Logicky by sa dalo povedať že každé jedno centrum krajiny má jedno centrálne župné mesto, ale niekedy nemá ani to.

Jazyk

Úradným jazykom v Absurdistane je napodiv absurdita. Je to veľmi zvláštny jazyk. Vyznačuje sa nielen tým, že je vlastne akousi zmesou pôvodných kmeňových nárečí a dialektov, ale aj svojským spôsobom tvorenia myšlienok a slovosledu. Niekedy sa zvykne tvrdiť, že štýly ako je sarkazmus, či konštruktívne zmyslové paradoxy sú vlastne filozofmi odkukané počas pobytu, či ich stáží v Absurdistane. Toto poznanie paradoxu, či absurdít je také know how, že je asi hlavným dôvodom, prečo sa nikto študovaný o Absurdistane radšej ani nezmieňuje.

So samotnou absurditou a jej dokonalou znalosťou si ale v štáte úplne nepomôžete. Územie krajiny je stále rozčlenené podľa miestnych dialektov. Jej územné celky majú špecifické jazyky, vďaka čomu sa stáva, že v druhom kraji tohto štátu sa bez tlmočníka ani nedohovoríte. Tlmočník v komunikácii je dobrý aj na to, že niekedy môže pomôcť ak sa chystá situácia pri ktorej sa dá bez zjavných prvotných príznakov schytať po papuli. Časté totiž bývajú v Absurdistane prípady, kedy po vzájomnom nedorozumení a rukolapnej komunikácii stráca ústna hygiena svoj zmysel, respektíve stačí kloktanie a horčičák na zubnú protézu. Povolanie tlmočníka je vraj dobré aj na to, že je to ďalšia príležitosť, ako si zarobiť.

Ekonomika

Štát Absurdistan pristupuje k rozvoju ekonomiky štátu systematicky. S veľkými úspechmi sa mu darí plniť oblasti s najrozvinutejším priemyslom, ale plánovite rieši rozvoj a šírenie oblastí s obyvateľstvom žijúcim na úrovni totálnej biedy. V Absurdistane nájdete systematicky budované priemyselné zóny s desaťtisícami pracujúcich poberajúcich minimálnu mzdu, ako aj satelitné mestečká luxusných čiernych stavieb s obyvateľstvom zloženým z povaľačov s miliardovými bankovými účtami.

Obce štátu majú tiež satelitné osady s čiernymi stavbami bez elektriny, vody so smetiskami na priedomiach a plodiacim a množiacim sa obyvateľstvom plným analfabetov a potkanov.