Tma

Zo stránky Necyklopedia
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Typická tma

Tma je najčistejšia a jediná skutočne existujúca prírodná jednotka. Základná vlastnosť tmy je temnota a základný prvok tmy je „temnyión“. V mieste s nedostatkom temnyiónov vzniká rušivý jav, ktorý nazývame „svetlo“.

V mieste výskytu nadmerného množstva temnyiónov vzniká „absolútna tma“. V absolútnej tme sú temnyióny viazané veľmi silnými energiami, dôsledkom čoho nie je možné temnyióny pohlcovať. Naopak v absolútnej tme vzniká priestor v súčastnosti známy ako čierna diera.

Absolútna tma vznikne pokiaľ sa priemerná energia pripadajúca na jeden temnyión rovná jednej prípadne je väčšia ako je jedna.

Využitie tmy[upraviť]

Vo sférach ľudského života rôzne popredné vedecké inštitúcie odporúčajú využívať tmu. Označenie tmy, hlavne v prípade ak sa vyskytuje na polovici planéty je Noc. Spätným ozrejmením je konštatovanie záveru že ak je noc, tak potom určite je aj tma.

Teraz však k samotnému požívaniu tmy/noci v praxi:

- každý aspoň trochu normálny ľudo máva potrebu spánku, najlepšie vtedy, ak je tma
- tí čo nemajú toľko šťastia, tak v noci pracujú
- priveľké šťastie je ak sa v noci naskytuje príležitosť na súlož
- lenže svet sa netočí len okolo ľudov, ale aj rôznych zverov, ktoré sa potulujú nocou, prípadne robia rámus a tým bránia ostatným vo vykonávaní činnosti akou je spánok
- akoby to všetko nestačilo tak sa začali ľudovia opičiť po nočných zveroch a robia rámus

[math]\displaystyle{ Ei=Ec/N }[/math]

[math]\displaystyle{ Ec }[/math] - je veličina ktorá vyjadruje energiu istej sústavy.

Pozri aj[upraviť]