Internet

Internet
Silové rozdelenie internetových sociálnych sietí.

"Zatiaľ sa nevieme zhodnúť, či internet robí z ľudí pedofilov, alebo, naopak, pedofili vytvorili a prevádzkujú internet."

- vedec

Internet je nadnárodný útvar. Zrejme vzniká ako mocenský nástroj pod vedením známeho megalomana a mamonára Billa Gatesa a v spoločnosti ďalších počítačových a softvérových gigantov (Cukorberg, Chris DeWolfe, Lárry Brij, či Sergej Páge...), či ich šedých eminencií.

Na internete nájdeme už teraz všetko. Máme na ňom prístup k informáciám a k médiám. Z internetu má k nám prístup ktokoľvek, kto si zakúsil hacking. Internet nás zabáva, informuje, zamestnáva našu myseľ, dovolí nám kradnúť čokoľvek vo virtuálnom formáte. Berie si za to protislužbu. Aj on si kradne informácie o nás. Zbiera si o nás dáta, na sociálnych sieťach si dáva dokopy zoznamy našich rodinných príslušníkov a spája si nás s našimi vyhľadávaniami cez gúgeľ. Postupne si nás preberá od papierových médií, televízie a rozhlasu. Je lepší ako oni. Internet nás pozná stále viac a viac a má nás v hrsti natoľko, že nás manipuluje. Vie o nás viac, ako si sami o sebe uvedomujeme. Od tejto situácie je veľmi blízko ku globálnej moci.

Internet rastie a nikto si neuvedomuje, že už teraz je najväčšou svetovou veľmocou, ktorú nepredčí ani USA, Európska únia, Spojené kráľovstvo (rozlohou), ba ani Čína a Maďarsko (počtom obyvateľov), ale aj Vatikán. Volá sa to „superštát“. Je to iný svet, ktorý, i keď ešte oficiálne neexistuje, v skutočnosti sa rozvíja, rastie a naberá moc... je v protiklade s upadajúcim kontinentálnym a nacionalistickým usporiadaním starého sveta. Starý plesnivý systém politických strán nahradzujú sociálne a záujmové skupiny. Politické vykopávky v parlamentoch sú v budúcnosti odsúdené na zánik. Chvalabohu!

Historický vývoj Internetu

"Internet síce znamená malý krok pre človeka, no veľký skok pre pornografiu..."

- Ľudo

Vývoj internetu prebiehal spočiatku nezávisle na všetkých Zemeguľových pologuliach.

Európska línia

Prepojenie medzi počítačmi v CERNe ale údajne vzniklo v protokole ftp na to aby mohli vedci počas nočného bádania zdieľať porno. Skôr to boli len filmy, prípadne obrázky, ale keď sa to okukalo niekto prišiel na to, že by sa mohli nejakým spôsobom vyrobiť stránky a naprogramovať prvé prehliadače. Na stránky sa dali dať náhľady filmov.

Súbežne s vývojom prehliadačov a rozmachom zdieľania sa do ponuky dostali aj prvé „mp3“, ktoré boli vtedy ešte len „mp1“, ale aj obrázky. Obrázky pôvodne boli len šesťfarebné a dosť kockato ohraničené, ale so zdokonaľovaním grafických čipov sa pridávali farby a ich pixely až kým sa neavypracovali na dnešnú špičkovú úroveň. Teraz je už farieb oveľa viacej ako šesť. Potom ako ich bolo nad stotisíc sa to už vraj neoplatí spočítať. Stačí na trh buchnúť nejaké číslo a aj tak to nikto nedokáže overiť.

Rozvoj v USA

Vývoj internetu mal aj inú vetvu, ktorá sa nachádzala v USA. Tam sa jednalo o sledovanie obyvateľov potom ako sa narodil Big Brother. Ten si dal všelikde po štátoch kamerové systémy a tieto si prepojil do jedného uzla. Uzol bol nápadne podobný tomu, čo vídame na kravate. Nachádzal sa na utajenom mieste v špionážnych centrálach a viedli k nemu aj káble s textovými informáciami o ovčanoch krajiny. Aj za morom teda vznikla informačná sieť.

Východná vetva

V okolí Číny, Thajwanu, Kórey a iných podobných štaátov ako aj medzi mládežou v Rusku sa odjakživa vyskytovali živly, ktoré boli nekontrolovateľné. Boli to malí géniovia, ktorí sa snažili o nabúranie do systémov. Fungovalo to cez telefónne linky na ktoré sa pripojili prvými počítadlami. Cez telefónnu sieť sa dostali do siete CERNu v Európe, či Big Brothera v USA a pozdejšie aj v USB. Ich podiel na fungovaní internetu bol vo výrobe rôznych vírusov, exploitov a trójskych koní, ktoré boli inšpirované hongkongskou chrípkou, či SARSom a podobnými svinstvami. Z východných štátov teda pochádzali prví hackeri, no netrvalo dlho a táto forma zábavy sa rozšírila do celého sveta. Hackeri mali obrovský význam pre internet, lebo dokázali, že táto sieť má rozsah, ktorý sa nedá ničím ohraničiť. Len sa treba pripojiť.

Internetové technológie

O tom ako vznikla myšlienka pre zárodok internetu existuje viacero teórií. Hovorí sa, že pôvodne to bola vedecká sieť, ktorú snáď dali dokopy vedci v CERNe. Na internet sa dnes môžme dostať všelijakými spôsobmi. Dajú sa ňom zdieľať súbory cez ftp, ale aj skipovať, ejsikjuovať, ejakulovať, či ináč telefonovať.

Webové stránky

Najviac známym oknom do tejto siete sú internetové (niekde sa wolajú aj webové) stránky. Prvá verejná webová stránka, ktorá v rámci internetu má obrovský význam je populárna „about:blank“, ktorá má spolu s množstvom jazykových mutácií stránky „Server sa nenašiel“ („Server not found“) najvyššiu a už asi neprekonateľnú návštevnosť. Do skupiny veľmi populárnych a veľmi navštevovaných patria aj ďalšie weby ako 401-Unauthorized, 403-Forbidden, 404-Not Found, či 500-Internal Server Error. Tieto posledne menované sa na Internete nachádzajú vo viacerých verziách. Niektoré sú graficky a štýlovo veľmi nápadité a kypia väčším niektoré menším objemom užitočných informácií. Avsak aj www.necyklopedia.com patri medzi oblubenosti...

Interentový Marketing

Osobitnou informačnou technológiou, ktorá neodmyselne patrí do siete sietí je internetová reklama. Tento fenomén je fascinujúci svojou prívetivosťou a snahou spríjemniť pozeranie obsahu stránok. Fascinujú nás krásne, farebné bannery ktore tvrdia napriklad:,,Vyhrali ste novy iPad!!! Otvorte ihned!" a animácie ktoré by nedal dokopy ani Walt Disney.

Úžasný je aj sofistikovaný prístup internetového marketingu, ktorý sa zameriava hlavne na nezištnú snahu zadarmo informovať o novinkách. Azda každému z užívateľov sa už dostalo tej cti, že bol zaradený do niektorého z „majlingových listov“ a tak už všetci vieme, čo je to dostávať spam. Nemôže nám už ujsť, kde je najlacnešia Viagra, že sme mali šťastie a vyhrali všeličo (milóny Dolárov, Eur, či nejaké zájazdy...) a určite každý z chlapov sa už stretol s anglickým slovom „enlargement“...

Etapy rastu nového superštátu

Veľmoc menom internet je budúci superštát, ktorý je ešte stále len v plienkach. Patrí k víziám nových komunít, ktoré sa snažia o nové nezávislé zoskupenie, ktoré má v budúcich generáciách potopiť Slobodomurársku lóžu, či Scientológov. Jej vývoj nezadržateľne postupuje v nasledovných etapách:

1. dátová fáza (začiatok 20. storočia) - vznik počítačov a dátových nosičov, na ktorých sa zhromažďujú informácie... vlastne vzniká hardvér, teda akási pevnina pre existenciu systému.
2. fáza konektivity (od 80. rokov 20. storočia) - v tejto fáze vznikajú prepojenia a kontakty medzi počítačmi a ich databázami. V tejto fáze sa začínajú vyvíjať prvé pokusy internetových kriminálnikov: prvé testy biologických zbraní (vírusov), pokusy o ovládanie iných počítačových systémov (trójske kone), systém na rozširovanie kontaktných databáz pre budúce útoky (spamovanie), podvodné internetové stránky, pishing...
3. fáza infiltrácie (expanduje od polovice 90. rokov 20. storočia) - v tejto fáze sa internet infiltruje medzi obyvateľstvo. Systém si získava verejné podhubie. Postupne ho ovplyvňuje. Vábi ho na zakázané ovocie, ako je pornografia, pocit slobody prejavu v anonymite, pocit slobodného prístupu k médiám. Všetko je to kokotina, lebo každého je možné vystopovať.
4. fáza združovania (expanduje od druhej polovice prvého desaťročia po roku 2000) - táto fáza je založená na postupnej organizácii pripojených užívateľov. Vznikajú v nej rôzne tzv. sociálne skupiny:
   • záujmové fóra - spájanie ľudí pod zámienkou určitých spoločných záujmov: politika, náboženstvo, rôzne odborné fóra, či fóra koníčkárov, umenie, masmediálne fóra s nadstavbou na známe televízne, rozhlasové a printové médiá, či internetové portály.
   • sociálne siete - vraj sociálne spájanie ľudí bez potreby nadväzovať vzťahy založené na spoločnom odbornom záujme: ide o o zlučovanie skupín medzi ktorými sú rodinné, či sociálne, či pracovné väzby. Známymi sú fejsbúk, azet, Myspace, twitter... toto masové združovanie a potreba komunikácie je štartérom pre mobilných operátorov a masový rozvoj smartfónov. Pod zámienkou sociálnych väzieb sa do systému dostávajú ovce, ktoré vzhľadom na Gaussovu krivku sú práve tou väčšinou. Ich prístup na internet je významný preto, lebo sú vhodným objektom pre reklamné kampane a kriminálne živly.

   Vo fáze združovania sú skupiny vo fórach priamo a verejne ovplyvňované a organizované moderátormi. V pozadí všetkých skupín sú neverejní administrátori, t.j. moderní vládcovia, ktorí zjednocujú a manipulujú mienku skupín. Robia to tak, že skupinám potíšku vymazávajú a cenzurujú neprípustný, pre záujmy ich systému a cieľov neprijateľný obsah. V blízkej budúcnosti sa tieto štruktúry budú etablovať do celku, ktorý nebude mať ešte reálne hranice. Vznikne tak nasledujúca fáza:

5. fáza mocenského vplyvu - v tejto fáze sa už bude jednať o systém vládnutia internetovej veľmoci, ktorá ešte nebude mať reálne hranice. Vzniká slobodný na štátoch nezávislý systém masírovania verejnej mienky rôznymi zdrojmi pravdivých a populárne interpretovaných informácií medzi ktoré patrí aj Necyklopédia. Vytvorí sa tým predpoklad na zrod Internetového superštátu, ktorý vznikne v nasledujúcej šiestej fáze:
6. fáza reálnej veľmoci - podľa stupňa organizácie dôjde k zlučovaniu a spájaniu území internetovej veľmoci s reálnou vládnucou a riadiacou štruktúrou. Tento systém bude podobne ako niektoré chorobné príznaky spájaný z určitých ložísk do jedného celku. Z kriminálneho správania istých organizovaných skupín vznikne potreba tvorby organizovanej ochrany. Bude to zárodok internetovej polície. Nie je jasné aký bude trestný systém. Možno bude trestom obmedzenie, či zrušenie pripojenia a tým aj faktická internetová smrť.

Porovnajte si realitu s naznačenou chronológiou a prídete na to aká je Necyklopédia vizionársky na úrovni.

Internet teda bude globálny superštát, veľmoc, ktorej hranice ešte nedokážeme určiť. Bude to moderný systém vládnutia a dosiahnutia moci, voči ktorej nemajú súčasné tzv. politické mocenské štruktúry so svojimi obrannými zložkami, vládami, kráľmi, šejkami, cisármi, parlamentami, premiérmi... absolútne žiadne šance. Je možné, že jednotlivci z týchto štruktúr sa aj nevedomky stanú súčasťou novej internetovej veľmoci. Sú už teraz natoľko osprostení, že sa do tzv. sociálnych sietí zapájajú a považujú to za trendovú záležitosť. V podstate aj teraz môžme vidieť tento vplyv pri pokusoch organizovať cez internet spoločenské podujatia, vo vytváraní voličskej základne nových strán, v organizovaní hromadných rabovaní a vzbúr (napríklad Londýn 2011), organizovaní vzbúr proti štátnej moci (v islamských krajinách), či dokonca v riadení štátnych prevratov (napríklad v Líbyi 2011).

Dôvodom pre úspech a rozvoj Internetovej veľmoci je prehnitý, zastaralý a skostnatelý aktuálny systém moci rôznych náboženstiev, politických strán a neviditeľnej ruky trhu. Demokracia v tej podstate ako ju politici vykladajú neexistuje. Je to demagogický blud. Súčasné mocnosti sa sami požierajú a sami si predplácajú vlastný zánik. Faktom je, že súčasné štátne systémy vytvárajú bezočivé mocenské štruktúry bez ohľadu na to, či sú volené v parlamentnej demokracii, vládnu v totalitných štátoch, či pochádzajú z moderných feudálnych rodov. Namiesto nejakého systému rozhodovania väčšiny ľudov rozhodujú peňažné inštitúcie. V každom vládnom systéme sa príjem odvíja od priority príjmu toho, kto je pri moci. Plebs musí byť zaslepený potrebou konzumu a škrtený dlhovou politikou.

Obyvatelia Internetu

"Najväčšou výhodou internetu je, že je na ňom bez väčšieho rizika možné preskúmať myslenie reálnych šialencov,"

- Psychológ o Internete

Byť obyvateľom Internetu je splneným snom každého ľuda. Cítia sa absolútne slobodní. Majú slobodu prejavu, sťahovania všetkého a každému. Môžu kradnúť hudbu, fotky, humor a aj dobrú náladu. Ochotne si pred webkamerkou stiahnu prádlo a potom... Všetci si myslia, že nikto o nich nič nevie. Už to dávno nie je pravda. Rodné číslo na internete nahradzuje časová značka a IP adresa...

Identita obyvateľov Internetu

Obyvatelia Internetu nemajú zákony, nemajú pravidlá, kedykoľvek môžu prestať existovať a neznamená to ich reálnu smrť. Na jedinom fóre môžu mať viacero oficiálnych identít. Jeden človek môže byť na v tej istej sociálnej skupine Dr. Jekyll, ale aj Mr. Hyde, dobrý policajt, zlý policajt, džentlmen, či Superman, kvetinka, podliak, gentleman, Nora Mojsejová, Róbert Fico, či Krištof Kolumbus. Môže v nej naraz pomáhať, ale aj škodiť. Môže si kedykoľvek meniť ksicht. Raz môže byť z neho Brad Pitt, potom Lara Croft a v noci Transormer, Frankenštajn, či Terminátor. Našli sa možno trúfalci, ktorí sa chceli vydávať za Chucka Norrisa... no tieto prípady sú zatratenia hodné.

Vzťahy obyvateľov Internetu

Občan Internetu sa cíti absolútne slobodný. Keď ho napadne, zmení svoju sexuálnu orientáciu a náboženské, či politické názory. Obyvateľ Internetu sa môže zapáčiť kedykoľvek a komukoľvek. Môže sa aj slobodne komukoľvek zhnusiť. Obyvatelia Internetu sa môžu pohádať s kýmkoľvek a hádku (virtuálnu bitku) ukončiť kedykoľvek s pocitom víťazstva. A pritom môžu byť imobilní (nepohybliví) invalidi na vozíku.

Obyvatelia Internetu môžu mať sex s kýmkoľvek bez rizika, že dostanú AIDS, kvapavku, syfilis, či iné pohlavné choroby, ba dokonca že budú mať decko. Volá sa to vraj kybersex. Ak chcú mať decko, môžu si určiť jeho pohlavie, vzhľad, vek, ale môžu sa ho v hociktorej sekunde zbaviť bez toho, že by museli absolvovať interupciu. Nikto ich nebude prenasledovať za vraždu, nemusí ich trápiť svedomie. Svedomie? Čo to je do pekla za kokotina! Celkom ľahko sa môže stať, že násťročný ovčan internetu bude baliť vlastného otca, v domienke, že balí nejakú prsatú kočicu... možno dcéra zbalí svoju matku, lebo si bude myslieť, že sa baví Justinom Bieberom. Možno práve teraz niekto balí svojho manžela, či manželku a... ktovie či sa to už nestalo.

Reálna existencia

U obyvateľov Internetu nezáleží na ich veku, vlastne vek si určujú sami. U obyvateľov Internetu nezáleží na tom, v ktorej krajine žijú. Môžu byť odkiaľkoľvek. Ak chcú komunikovať po čínsky, slovensky, anglicky, nórsky, nemecky, prekladač od gúgeľa im pomôže. Ani bežný Slovák, či Slovenka (ale aj Nový Žvást, Plus 7 dní, či Život...) už normálne po slovensky nepíše, tak čo môžeme čakať u iných národov.

Obyvatelia Internetu sú vo svojej podstate vlastne večne živí. Dokonca aj keď fyzicky umrú, internetovo budú žiť naďalej. Zostanú ich nicky, zostanú ich avatary a zostanú ich slová na stránkach, vo fórach a sociálnych skupinách. Môže sa stať, že aj po rokoch po ich smrti niekto na nich zaraguje. Ich priatelia im aj po smrti každoročne zablahoželajú k narodeninám, keď im to napríklad taký Fejsbúk poradí. Zablahoželajú každej ich identite. Však všetci sú tam priatelia.

"Zmierte sa s tým! Ostane to medzi vami a Internetom."

- Psychiater - o neuváženom výroku

Zmena pravdepodobnosti

V Internetovej diskusii stretnete ľudí, ktorí sa k veci vedia fundovane vyjadriť, zhruba 10¹⁶ krát častejšie ako pri fizyckom kontakte. Napríklad za socializmu sme síce všetci vedeli, v akej strašnej totalite žijeme, takmer nikto však osobne žiadneho disidenta alebo politického väzňa nepoznal. Na Internete však aj dnes, po desiatkach rokov, hneď druhý diskutujúci si bez problému živo pamätá, ako on osobne, alebo aspoň jeho otec (tiež osobne), zaprotestoval proti radu na toaletný papier a vzápätí bol zatknutý a po niekoľkých dňoch prepustený, zbitý a vyhodený z práce. Ak sa diskutuje o chorobách, hneď druhý diskutujúci je lekár, špecialista práve v danom orgáne. Pri diskusii o nejakej celebrite ju najneskôr piaty diskutujúci osobne pozná a všetko uvedie na pravú mieru. Ak diskutujete o COVIDe a očkovaní, okamžite sa nájdu diskutéri, ktorých dovtedy úplne zdravý, štíhly a športujúci synovec, na následky očkovania alebo naopak neočkovania dostal porážku, alebo ihneď zomrel. Pritom vy vo svojom širokom okolí nikoho takého nepoznáte a ani vám o takom nikto osobne nerozprával. Tí diskutéri sú pritom tí istí, s ktorými už roky diskutujete o futbale, pive a ženách.