Duch
Duch (angl. Ghost, lat. Exspiravit) je druh prdu, ktorý ešte nestratil životné funkcie. Je to návštevník často označovaný ako démon alebo fantasmagória,Satan ovplyvňuje strachom preplnenú no nie falošne vnímajúcu myseľ natoľko že samotná myseľ je duchom posadnutá. O duchoch sa hovorí, že ich súčasná civilizácia nebaví, tak sa odsťahovali na staroveké hrady. Opakom ducha je živý, skrátene a spisovnejšie aj živák.
Blúznenie o duchovi[upraviť]
Duch démon Succuba po slovensky sexuálna nebdelosť. Praveké antické písomnosti sa zmieňujú o existencii neviditeľného darebáka v myšlienkach každého tvora. Ten čo úspešne odoláva succube sa jej nezbavil pokiaľ sa jej nezbavilo okolie. Succuba je psychopatický démon obojpohlavného tvora pohybujúceho sa dimenziou mysle takzvane Biela pečeň. Tento démon saje príjemným pocitom ako červ z muža o životadárny EXUDÁT navnivoč, démonovi ako zdroj energie z pocitu navnivoč vyexudované. Succuby napádajú každého oboch pohlaví pokušiteľa nestriedma no najmä mužov. Pomáha len pazúrmy vyzbrojený anjel zo záhrobia vlastnej prababky. A to tak že sľúbite pred hrobom prababky že sa na ňu zmienite písomne o nej všetkom. Démon SATAN- tento démon je mimoriadne mocný no ironicky povedané "len" jeden. Satan skáče zo silnej osoby vždy do silnej osoby ktorá pochopí jeho úmysly. Satanov úmysel je trápiť a mučiť jeho vnútenými myšlienkami. Satan sa dá odhaliť len keď je skutočne odhalený správaním očividnej osoby- neprirodzené chodenie, veľká nevysvetliteľná sila, svietiace oči, necit pri popálení ohňom. Satan pokušiteľa obdarí mocou ale spraví na konci z hostiteľa bez odhalenia bezduchú prázdnu schránku a z celej vôle ovládne telo a dokáže zotročiť ľudstvo vojnou ako príklad Hitler.
Ešte jedno na záver[upraviť]
Duch môže byť svietiaci fosforovo-sírový vzduch plaziaci sa zásadne priamo cez dýchacie cesty obetí s obludným náporom radiácie hnusáckeho tlaku frekvencie priamo do uší znevážených, snažiac neodhaliteľným spôsobom dostať sa mimo zrak znechuteným obetiam éteru odkloniť svoj priamy či nepriamy zámer ovplyvniť mysle svojich hostiteľov neotvoriac ani okno ani dvere, snobiac radiačnou drzosťou zarachotením povediac "kto pustil ducha?"
Doslov[upraviť]
Kto prečítal tento text až sem:
- nebol ešte celkom triezvy
- mal asi veľmi zlý deň
- je mu jedno (prvočíslo!), čo čítal
- ešte asi nemal sex
Duchovia sú presvedčení, že živí ľudovia neexistujú. Je to podporované aj tým, že ich v detstve rodičia strašili, že keď nebudú poslúchať, tak k nim cez deň príde živák. Táto skutočnosť spôsobila, že aj v dospelosti má približne 50% duchov zo živákov strach.
Jeden fakt na záver[upraviť]
Videl som dvoch duchov pomaly kráčajúcich starodávnym hradom. Podlaha náhle zaškrípala a jeden z duchov sa striasol od strachu. Druhý ho upokojuje: „Naozaj veríš tým rozprávkam o živých?“