Ľudo Vít Štúr
ľudo Vít Štúr | |
---|---|
![]() Táto podobizeň namáha našu predstavivosť už desaťročia - je to brada, či golier? Môže byť na krku toľko srsti? | |
Narodenie | 28.veľký rujeň 1915 Zajačie Uhry |
Úmrtie | 12. veľký sečeň 1856 Modrá (je dobrá) |
Výška | 6 stôp 9 palcov |
Váha | 90 kilov |
Známy vďaka | Vynálezca slovenčiny a národného budíka |
Známa vďaka | Zakladateľ prvej rap black metal heavy a hard rockovej skupiny Štúrovci. |
Manžel | Janko Kráľ |
Manželka | bol na mužov |
Deti | nebol na deti |
Partner/ka | Janko Kráľ |
Rodičia | mal, už nežijú |
IQ | Určite nižší ako u Maďarov |
Poznámky | "{{{1}}}"
|
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie |
"Púšťajme sa do klasikov, oni sa už do nás nemôžu"
Vít Štúr (* 28. október 1815 – † 12. január 1856)[1] patrí k natoľko známym ľudom, až sa termín ľudo stal súčasťou jeho mena, ktoré sa často potom vyslovuje Ľudovít Štúr, či dokonca nárečovo Ľudevít Velislav Štúr. Známy je aj vďaka založeniu prvej rap metalovej skupiny na Slovensku s názvom Štúrovci. Meno Vít mu rodičia dali podľa známeho indiánskeho buditeľa Tašunka Vitka (Crazy Horse, Šialený kôň), meno Velislav dostal na počesť otca, ktorý bol veliteľom huszárov. Priezvisko Štúr zas vzniklo skomolením bežnejšieho Tur, takže do dakotčiny sa dá Vít Štúr preložiť ako Tatanka Vitko.
Preslávil sa najmä svojou buditeľskou (tzv. alarmistickou) činnosťou. Popri tom pôsobil ako – politik, filozof, historik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ, básnik, publicista, novinár, redaktor a pedagóg (nie pedofil, v skutočnosti nemal deti veľmi rád).
Detstvo[upraviť]
V detstve Vít úpel pod čižmou maďarizácie, čo mu dosť kazilo výslovnosť. Dnes už málokto vie, že pôvodné vydanie jeho známych veršov znelo:
“ | Öi, vítoi, lovenčinö náž, ty cérö lövy peknö |
” |
— Dunai |
Dunai bol jeho umelecký pseudonym. Ale postupne sa vypracoval k vskutku ľubozvučnému prejavu, ktorý uvádzal (najmä) dámy do mdlôb. Najmä maďarské kišasonky, ktoré mu nerozumeli, a preto si namýšľali ktovie čo.
Cele a celkom[upraviť]
Vít razil heslo "venovať sa národu cele a celkom", čo prakticky znamenalo takmer celibát, prinajmenšom neženiť sa, čo s veľkou neľúbosťou niesla Adela Ostrolúcka z Ostrej Lúky, okr. Zvolen[2]. Až do smrti, svojej i Ľudevítovej, mu to neodpustila.
Vďaka tejto životnej filozofii sa Ľudo (kamaráti ho volali Lajko) stal vzorom pre všetkých. Jeho pochvala sa cenila nad zlato, ba i nad soľ. Dodnes sa chváleniu hovorí lajkovať.
Spisovná slovenčina[upraviť]
"Najväčším problémom citátov na internete je, že nikdy neviete,
či je ich autorom ten, kto je pod nimi podpísaný."
Po získaní rozsiahliho maťeriálu zozbieraního po krčmách a kostoloch po celích horních Uhrách sa Ľudevít rozhodou, že "dost bylo Kralické Bible" a že Slováci si zaslúžia konečne už hovoriť tak, ako im huby narástli. Preto sa 11. júla 1843[3] ľudo Vít, Jozef Miloslav a Enver Hodža stretli na Jozefovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení ľubozvučnejšej slovenčiny do praxe. 17. júla navštívili na Dobrej Vode Jana Holého, priekopníka nudizmu, ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili s výsledkami svojeho ďebatu. Odpovedal im "nebyt vás, chuapi, byu bych bývau brúkem". Potom už ľudo Vít v roku 1846[4] vydal Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, s pravopisom ktorý používame dodnes, pravda s jednou veľmi osudnou zmenou. Démon kýs škaredý, chvost vlečúc po zemi[5], nám vymyslel ypsilon a vybrané slová po B až Z.
Rok meru ôsmy[upraviť]
“ | „Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.“ | ” |
V podstate nevieme, čo sme tým dejom získali, chceli sme dejiny, nie dej, ale asi to tak muselo byť, a naštvalo to Maďarov, ktorí nám dodnes nevedia zabudnúť. Že sme bojuvali za seba a nie za nich.
Vtedy vznikla aj Slovenská národná rada, ktorá,hoci ju ľudia nemajú veľmi radi, pretrvala dodnes.
Spravodajská činnosť[upraviť]
Po porazení povstania sa ľudo Vít stiahol do konšpirácie. Ako agent panslavizmu používal rozmanité mená a nicky, napr. B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil. [6]
Neopatrné zaobchádzanie so zbraňou a smrť[upraviť]
"Štúr — údajne samovražda. No prdlajz maková, niekde ho odbuchli v lese ako jeleňa."
Po svojej dekonšpirácii sa agent ľudo Vít presťahoval do Modry, kde si po neopatrnej manipulácii s dlhou guľovou(?) zbraňou, ktorú mal v legálnej držbe, nešťastne postrelil do nohy a popár týždňoch na následky zranenia a depresie zomrel. Fámy, že za toto zranenie môže Ivan Gašparovič, boli vyvrátené, pretože tento vtedy ešte údajne nebol na svete.
Referencie[upraviť]
- ↑ Učebnica literatúry pre 3. ročník osobitných škôl, Pedagóg, 1922, page122
- ↑ Zoznam dostupných miest a obcí, www.t-com.sk
- ↑ Učebnica literatúry pre 3. ročník osobitných škôl, Pedagóg, 1922, page124
- ↑ Učebnica literatúry pre 3. ročník osobitných škôl, Pedagóg, 1922, page127
- ↑ Čítanka pre 3.ročník základných škôl, Pedagóg, 2014, page22
- ↑ Ľudovít Štúr : Život a dielo (1815 – 1856) : Zborník materiálov z konferencie Historického ústavu SAV, 1956, s. 20.